Neďaleká obec Pata má svoju zaujímavú históriu. Prinášame vám niekoľko faktov, vďaka ktorým budete môcť lepšie spoznať túto obec.
Pata sa nachádza približne 11 kilometrov od od mesta Sereď. Začítajte sa vďaka nášmu článku do jej histórie a možno objavíte ďalšie zaujímavé informácie, ktoré ste nevedeli.
Obec Pata leží v Trnavskom kraji na severozápade Galantského okresu. Susedí s obcami Šoporňa, Báb, Šintava a Hájske. Jej územie charakterizuje veľmi mierna pahorkatina s plytkou dolinou Jác.
Katastrálnym územím obce pretekajú vodné toky Jarčie, Zájarčie a Šoporniansky kanál. Prevládajúcim typom pôdy je černozem, v doline vodného toku lužné pôdy. V roku 2021 mala Pata 3 241 obyvateľov.
Najrannejšie doklady o prítomnosti človeka v tejto oblasti siahajú do strednej doby kamennej (8 000 – 6 000 rokov p. n. l.). Priamo v zastavanom území obce sa mala nachádzať mohyla z obdobia neolitu, nikdy však nebola zdokumentovaná.
Cez obec prechádzala od prehistorických čias významná cesta spájajúca Ponitrie s Považím a Malými Karpatmi, ktorá slúžila na výmenu tovaru. Tovar sa vymieňal hlavne v cieli cesty pri brodoch Váhu a na vyvýšeninách poskytujúcich bezpečie.
Prvé archeologické nálezy na území obce pochádzajú zo staršej doby bronzovej. Archeológom sa tiež podarilo odkryť rozsiahlejšie praveké osídlenie v priestore mimoúrovňovej križovatky Pata – Šoporňa.
Prvá písomná zmienka o obci Pata pochádza z roku 1156. V liste od ostrihomského arcibiskupa Martyriusa dostali kanonici ostrihomskej kapituly oprávnenie vyberať desiatky z Paty („Pta“) a ďalších dedín jeho arcibiskupstva.
Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi. Ďalšia písomná zmienka pochádza z roku 1252. Viaže sa k miestnemu obyvateľovi – zemanovi Ladislavovi z Paty. Obec ako taká zrejme vznikla z pôvodnej zemianskej usadlosti.
V stredoveku sa v obci nachádzal kostol, ktorý bol s istotou doložený od roku 1332. Vyplýva to zo záznamov pochádzajúcich od pápežských vyberačov desiatkov. Od roku 1523 patrila do šintavského panstva. Jej obyvatelia však boli oslobodení od platenia daní a poplatkov, keďže sa starali o panský (kráľovský) rybník.
V roku 1480 sa v Pate nachádzalo 36 usadlostí a jeden riečny mlyn. O 100 rokov neskôr bol ich počet zvýšený na 53 zdaňovaných domov. V roku 1715 mala obec 46 domácností (42 sedliackych a 4 želiarske), pričom sa prvýkrát spomína prítomnosť viníc.
Postupne sa obec rozširovala a v roku 1869 mala 1 096 obyvateľov, ktorí žili v 133 domoch. Obyvatelia sa živili hlavne poľnohospodárstvom, ktorého centrom bol Hedviga majer. Čiastočne sa živili remeslom, najmä tkáčstvom.
Venovali sa tiež vinohradníctvu, pestovaniu konope, tabaku a tradíciou bola koreninová paprika, ktorou bola obec obvešaná ešte pred polstoročím. V neskoršom období boli pre Patu typické remeslá pláteníctvo a čipkárstvo.
V roku 1885 v obci vznikol dobrovoľný hasičský zbor. Po vzniku Česko-Slovenska Patu zasiahla španielska chrípka, počas ktorej zomrelo viacero obyvateľov. V roku 1923 bola spolu s okresom Šaľa začlenená do Bratislavskej župy. V tridsiatych rokoch 20. storočia zasiahli Patu viaceré epidémie chorôb (brušný týfus a ďalšie).
Počas druhej svetovej vojny v decembri v roku 1944 obec obsadili nemecké vojská. 22. decembra toho istého roku obec bombardovalo sovietske letectvo. Po roku 1989 boli v obci oživené súkromné podnikateľské aktivity – napríklad firmy zaoberajúce sa potravinárskym priemyslom a gastronómiou.
V obci Pata nájdeme niekoľko pamiatok. Medzi ne môžeme zaradiť klasicistický kostol a kaplnku, pamätník (uhorský pamätník prezývaný oloment – jednoduchá stavba obeliskového typu), modernistický kostol, studienku a sochy.
Osobnosti z Paty, o ktorých je dobré si povedať, sú Štefan Kereškéni, Vojtech Tóth, Ferenc Sidó, Alexander Salzman, Ľubo Virág, Veronika Greinerová a Ľubomír Kolár. Medzi osobnosti pôsobiace v obci sa dajú zaradiť Margita Kováčová, Bronislav Ignác Kramár, Milan Bubák, Ferdinand Salzman a Oldřich Holiš.