Nahliadnite s nami do histórie mesta. Prečítajte si o dôležitosti prechodu medzi Sereďou a Šintavou v 19. storočí

Zdroje: vodnyhrad.sk/karpathaza.hu

reklama

Začiatkom júna 1849 sa v Seredi rozmiestnila brigáda rakúskej armády pod velením generálmajora Franza Perina Edlera von Wogenburg. Úlohou brigády bolo zabrániť uhorským revolučným vojskám v prechode cez Váh. Jeden oddiel uhorskej armády mal postúpiť do Paty a druhý do Šoporne. Vojsko dostalo rozkaz pokračovať stále ďalej k Váhu a tam zaútočiť na predmostie v Šintave.

Všetky pokusy maďarských jednotiek o prekonanie rieky zlyhali, stiahli sa do Paty a v Šintave zostali iba slabé predsunuté jednotky. Neskôr zaujali výhodné pozície na výšinách pri Šintave a po prudkom ostreľovaní predmostia vyrazili 15. júna 1849 do útoku.

My sa v našom článku prenesieme ešte 40 rokov späť pred tieto udalosti.

Odporúčame

Výsledky rozhodovania o dotáciách z Participatívneho rozpočtu TTSK sú už známe. Medzi úspešné projekty sa zaradil aj jeden zo Serede

Plány dokumentovali práce okolo predmostia

Vo facebookovej skupine Šintava – spoločne rozvíjame obec zdieľal pán Peter Šulák príspevok s názvom Kúsok šintavskej histórie. Nás tento príspevok natoľko zaujal, že sme sa s vami chceli podeliť o tieto zaujímavé informácie z histórie aj nášho mesta.

reklama

Vedeli ste, že prechod cez rieku Váh medzi Sereďou a Šintavou zohrával dôležitú úlohu v 18. aj 19. storočí? Dôkazom toho sú aj plány a dokumenty vypracované počas napoleonských vojen v roku 1809. Do druhej polovice roku 1809 sú datované hlásenia, ktoré boli vypracované pre maršala Radetzkého o postaveniach cisárskej armády pri Seredi a výstavbe predmostia.

Vďaka zachovaným plánom dokázali zaistiť prechod tak, aby bolo možné sa ubrániť útokom zo západu. Pri brode sa vybudovalo valové opevnenie korunového typu s dvoma malými ravelínmi (ravelín – baštový výstupok opevnenia) pred bránou, nachádzajúcou sa pred dvoma krátkymi úsekmi hradieb medzi baštami.

Pri druhom vstupe, nadchádzajúcom sa južnejšie a viac smerom na severovýchod od niekdajšieho hradu, bolo postavené hranaté valové opevnenie. Západné predpolie brehu rieky bolo chránené štyrmi štvorhrannými a jedným nepravidelným šesťhranným uzavretým valom, ktoré boli vzdialené 200 m až 300 m od rieky.

Po skončení vojny v rokoch 1810 až 1811 bol vypracovaný nový plán na opevnenie pre miesta prechodu medzi valmi. V rokoch 1863 až 1864 aj v roku 1868 sa ešte stále písali hlásenia o prácach na predmostí.

V súčasnosti sa už na území výrazne upravenom a čiastočne zastavanom v 20. storočí nedajú s presnosťou identifikovať zvyšky valového opevnenia z 19. storočia.