Seredčan Michal Hupka bol stolár, z ktorého sa stal majster ľudovej umeleckej výroby. Krásne výrobky rodeného Francúza sú rozviate po celom svete

Zdroj: seredsity.sk

reklama

Sme veľmi radi, keď vám v našich článkoch môžeme prinášať informácie o zaujímavých ľuďoch. Medzi takých by sme jednoznačne mohli zaradiť aj pána Michala Hupku, ktorý by sa v týchto dňoch dožil 90 rokov.

Síce svojím spôsobom nejde o rodeného Seredčana, ale v Seredi prežil takmer celý svoj život. A nielen že tu žil, ale tu aj tvoril a vyrábal nádherné umelecké kúsky z dreva. Spoznajte majstra ľudovej umeleckej výroby, ktorého nádherné výrobky sa doslova dostali do celého sveta.

Odporúčame

Ihrisko na ulici Andreja Hlinku dostalo nový dych. Deti potešia nové hracie prvky, ktoré precvičia aj ich motoriku

Zdroj: seredsity.sk

reklama

Zdroj: seredsity.sk

Kto bol Michal Hupka?

Rodičia pána Hupku sa v 30. rokoch (1930) presťahovali spolu s jeho dvoma staršími súrodencami zo Serede do ďalekého Francúzska za prácou. Keďže v Seredi nebol dostatok pracovných príležitostí, rozhodli sa odísť zo Slovenska a zarobiť peniaze na dom prácou v zahraničí.

Michal Hupka sa narodil 16. apríla 1933 vo francúzskom meste Monthois. Keď mal asi tri roky, jeho rodičia sa rozhodli vrátiť do domoviny, a tak zamierili naspäť do Serede. Vtedy sa začala písať jeho história ako obyvateľa nášho mesta.

V Seredi sa vyučil za stolára a toto remeslo praktizoval veľmi dlhé roky. Spočiatku sa venoval výrobe dverí či okien a pokládke drevených parkiet. Tieto parkety možno ešte dodnes nájsť v starých pôvodných štvorcových domoch v uliciach Serede.

Pán Michal Hupka zomrel 17. augusta 2014 a pochovaný je v Seredi.

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Z vyučeného stolára majster ľudovej umeleckej výroby

Michal Hupka sa postupne prepracoval k umeleckej tvorbe, ktorá ho stále viac priťahovala. Na podnet známeho ukázal svoju prácu ľuďom v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Uspel a od roku 1962 nadviazal s ÚĽUV-om spoluprácu.

Jeho tokárske výrobky sa vyznačovali vysokou technickou a remeselnou úrovňou. Zdobil ich tradičnou technikou – vybíjaním mosadzným plechom, ktorý povrchovo upravoval politúrou, čím dosiahol pružnosť a odolnosť.

Popritom však nikdy neváhal pomôcť rodine, známym či susedom, keď sa naňho obrátili s prosbou o pomoc.

Svoju prácu vykonával z domu, takže pracoval od skorého rána často až do neskorého večera. Kupoval si drevo, zväčša slivku a orech, ktoré musel nechať dva až tri roky poriadne vyschnúť.

Drevo si potom na vlastnom “gátri”, teda píle, narezal na pláty, z ktorých za pomoci sústruhu a dláta ďalej vyrábal rôzne druhy výrobkov. Toto remeslo oslovilo aj jeho manželku, ktorá mu častokrát pomáhala a bola mu dlhé roky veľkou oporou. Vďaka spoločnej práci tak nielen prispievali do rodinného rozpočtu, ale našli záľubu na celý život.

Zdroj: seredsity.sk

Umelecké výrobky, ktoré prešli jeho rukami, išli zväčša do sveta. Našli by sme ich v Amerike, Bulharsku i vo Francúzsku, ale je dosť možné, že jeho umelecké kúsky majú vo svojich domácnostiach aj Seredčania.

Vyrábal drevené misky, taniere, dózy, svietniky, šperkovnice a rozmanité hračky pre deti. Jeho tvorbu ste mohli vidieť aj v slávnom filme S tebou me baví svet, kde vyrábal časti slúchadla telefónu, z ktorého volala legendárna Zdenka Studenková.

Zdroj: S tebou mě baví svet

Zdroj: seredsity.sk

Vďaka svojej práci a šikovným rukám získal pán Hupka titul ľudový umelecký tvorca. Neskôr, v roku 1984, získal osvedčenie o kvalifikácii majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroba z dreva, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.

Naše mesto ukrýva mnoho zaujímavých príbehov. Chceli by sme sa týmto poďakovať dcére pána Hupku, pani Zdenke Vrábelovej, ktorá sa nám ozvala a prerozprávala nám príbeh jej otca, ktorý tokárskemu remeslu zasvätil celý život a robil tak skvelé meno nášmu mestu dlhé desaťročia.

Pred pár rokmi sa o svojom otcovi takto vyjadrila pre Seredské novinky: „Bol odporcom totalitného režimu a zbožňoval humor všetkých rozmerov. Aj tú najhoršiu situáciu vedel okomentovať takým spôsobom, že sa nad ničím dlho neplakalo. Rozdával okolo seba radosť, smiech a dobrú náladu. Aj preto mal veľmi veľa priateľov, ktorí sa cítili dobre v jeho spoločnosti. Keď sa objavil na nejakej športovej či kultúrnej akcii, hneď bolo okolo neho rušno a bolo počuť veľa smiechu. Otec bol veľmi trpezlivý, zodpovedný a hlavne pracovitý. Keď som pred niekoľkými rokmi pričuchla k jeho remeslu ja, uvedomila som si, aká je to drina a koľko sa musel natrápiť, aby z dreva vykúzlil konečný výrobok. Najradšej tvoril z ovocných drevín, ako čerešňa, slivka, ale z času na čas aj z mahagónového dreva. No to už bola pomerne drahšia záležitosť.“

Pani Zdenka zdedila po svojom otcovi umelecký talent a venuje sa maľovaniu obrazov, ktoré sú v skutku prekrásne.

Veľmi nás teší, že sme mohli spoznať život umelca, ktorého diela sa nachádzajú po celom svete. Máme za to, že je dôležité predstaviť vám takýchto ľudí a pripomínať si ich.