Kandidát na primátora Branislav Kružlík: Sereď nepotrebuje človeka, ktorý bude tvrdiť, že vie všetko. Potrebuje tím ľudí, ktorí spoločne dokážu urobiť viac

Branislav Kružlík je Seredčan, ktorý sa po viac ako desiatich rokoch strávených v zahraničí rozhodol vrátiť domov. Sereď podľa vlastných slov nikdy neprestala byť miestom, ku ktorému mal silný vzťah. Dnes je manželom, otcom dvoch detí, realitným maklérom, milovníkom histórie, veteránov a hodiniek a zároveň človekom, ktorý sa v posledných rokoch výraznejšie zapája do verejného diania v meste.

Ako predseda občianskeho združenia Naša Sereď sa podieľal na komunitných aktivitách, dobrovoľníckych brigádach či organizovaní podujatí a do povedomia Seredčanov sa dostal aj ako iniciátor petície proti plánovanej linke na spracovanie stavebného odpadu. Práve skúsenosť s občianskou angažovanosťou ho podľa jeho slov utvrdila v tom, že chce pre mesto urobiť viac.

Do tohtoročných komunálnych volieb preto vstupuje ako nezávislý kandidát s víziou otvorenejšej, bezpečnejšej a funkčnejšej Serede. Svoje predstavy, hodnoty aj tím odborníkov postupne predstavuje aj na svojej webovej stránke nasasered.sk. V rozhovore pre Seredsity.sk sme sa však s Branislavom Kružlíkom pozreli aj za hranice volebnej kampane – na jeho detstvo v Seredi, roky vo Švajčiarsku, rodinu, záľuby, vzťah k mestu a na to, prečo sa rozhodol uchádzať o dôveru Seredčanov.

Branislav, keby ste sa mali Seredčanom predstaviť bez toho, aby ste spomenuli kandidatúru, prácu či politiku – kto je Branislav Kružlík vo svojom bežnom živote?

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

Branislav Kružlík je v prvom rade človek, ktorý miluje život, svoju rodinu, najbližších a svoje rodné mesto. Som manžel skvelej manželky a otec dvoch úžasných detí. Som malý blonďák z Podhrádzou, ktorý prešiel kúsok sveta a vrátil sa za milovanou rodinou zo zahraničia.

Neviem sedieť so založenými rukami. Keď vidím niečo, čo sa mi nepáči, mám potrebu to riešiť. Nemám rád krivdu, využívanie slabších a pasivitu. Vo voľnom čase sa venujem svojim záľubám a mojej milovanej histórii. Pán Pavel Dvořák o nej povedal, že je to chudobná nevesta, ale nádherná milenka. Vskutku je to tak.

Som spoločenský, mám rád dobrú kávu a rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi. Najlepšie ma vystihuje, že som pozitívne naladený človek a chronický optimista. Človek, ktorý má rád ľudí, svoje mesto a veci, ktoré majú príbeh.

Ste rodený Seredčan a mesto poznáte veľmi dobre. Ktoré miesto v Seredi máte osobne najradšej a čo je podľa vás to, čo robí Sereď Sereďou?

V Seredi milujem územie pri hrádzi a za ňou. Tam som od malička vyrastal. Žilo tam a žije množstvo úžasných ľudí. Stará strelnica, Kemping, Poronda. Tu neďaleko bývam aj teraz a chcem tu aj zomrieť. Pretože tu som doma. Pre mňa je po trinástich rokoch v zahraničí domov veľmi silný pojem. Verte mi. Domov je základ.

Sereď robí Sereďou srdce, spomienky a priatelia na celý život. Sereď však milujem ako celok. Mesto je ako hodinový strojček, kde má každé koliesko svoju funkciu a dôležitosť.

Zdroj: Branislav Kružlík

Pracujete v realitách, kde sa denne stretávate s ľuďmi, ich potrebami a predstavami o bývaní. Zmenil tento pohľad váš názor na to, aké mesto by mala byť Sereď pre svojich obyvateľov?

Absolútne. Mladí ľudia potrebujú dostupné bývanie ako soľ. Mesto musí aktívne podporovať alebo sa spolupodieľať na projektoch nájomného a sociálneho bývania. Bez podpory mladých rodín sa ďaleko nedostaneme. Deti sú náš jediný skutočný kapitál. Ak nepodporíme projekty na podporu mladých rodín, prídeme v meste o budúcu generáciu a staneme sa mestom bez identity.

Kedy vo vás prvýkrát vznikla myšlienka, že by ste sa mohli uchádzať o post primátora? Bol za tým konkrétny moment alebo skôr postupne narastajúci pocit, že by ste veci dokázali robiť inak?

Prvýkrát som dostal podnet od svojej milovanej manželky. Pri vzájomnej debate o verejných témach mi povedala: „A prečo to neskúsiš, Braňo? Si pracovitý a mesto máš veľmi rád.“ Utvrdili ma však signatári petície pri zbieraní podpisov proti drviacej linke stavebného odpadu v Čepeni, ktorej som bol iniciátorom. Veľa z nich mi vyjadrilo svoju podporu vrátane mojich najbližších. To bol pre mňa zlomový moment.

Hovoríte, že nekandidujete proti nikomu, ale za určitú predstavu o Seredi. Čo je tou hlavnou vecou, ktorú by ste chceli po svojom nástupe do vedenia mesta zmeniť?

Áno. Nestaviam našu kampaň na negovaní súčasného vedenia. Konštruktívne nápady a transparentná komunikácia sú mojím krédom. Ak v kampani spomeniem súčasné vedenie, tak čisto v súvislosti s ich prácou. Nikdy sa neznížim k hrabaniu v ich minulosti či osočovaniu rodiny. To je mimo čiaru a je to úbohé. Preto sa nikdy neznížim na takúto úroveň.

U obyvateľov pozorujem dlhodobú apatiu a nezáujem o verejné veci. Preto chcem zmeniť pohľad a postoj obyvateľov k mestu. Chcem, aby mali naši obyvatelia pocit bezpečnosti a súdržnosti. Ak občan platí dane, mal by sa tešiť, že ich naša Sereď použije na niečo zmysluplné – na to, čo občania chcú, nie na to, čo im je podsunuté.

Primátor je hráč, ktorý kope za ich tím.

Jednou z ústredných myšlienok vašej kandidatúry je otvorenejšie mesto a väčšie zapojenie občanov. Ako by to vyzeralo v praxi?

Pre mňa otvorené mesto nie je len o tom, že primátor bude viac komunikovať na sociálnych sieťach. Je to o zmene prístupu. Mesto musí občanov počúvať ešte predtým, ako urobí rozhodnutie, nie až vtedy, keď je rozhodnuté.

Chcel by som preto pravidelne organizovať stretnutia s občanmi, nielen v centre mesta, ale aj priamo v jednotlivých častiach a uliciach. Chcem vytvoriť priestor, kde človek môže prísť s konkrétnym problémom, návrhom alebo nápadom a zároveň dostať spätnú väzbu, čo sa s jeho podnetom bude diať.

Chcem, aby tento princíp fungoval aj na úrovni mesta. Nie tak, že mesto bude všetko robiť za ľudí, ale že mesto a občania budú spolupracovať na formovaní mesta.

Zdroj: Branislav Kružlík

Do volieb vstupujete s tímom odborníkov. Prečo ste sa rozhodli postaviť kandidatúru práve na tíme a čo podľa vás môže takýto tím priniesť mestu, čo samotný primátor nedokáže?

Preto na tom staviam, pretože si myslím, že jeden človek nemôže byť odborníkom na všetko. Primátor môže mať víziu a určovať smer, ale nemôže zároveň do detailu rozumieť životnému prostrediu, vode, školstvu, kultúre, športu či každodenným problémom ľudí.

Preto som sa rozhodol postaviť tím ľudí, ktorí majú svoje skúsenosti a každý sa venuje oblasti, ktorej rozumie.

Mgr. Alena Krivosudská sa orientuje na deti, školstvo, kultúru a komunitný život. Mgr. Michal Hofman, PhD., sa venuje životnému prostrediu, vode a geológii. Peter Farkaš sa venuje športu, voľnočasovým aktivitám a budovaniu komunít. A ja sa chcem venovať najmä rozvoju mesta, investíciám a komunikácii s občanmi.

Nechcem byť primátor, ktorý si sadne do kancelárie a bude si myslieť, že musí mať odpoveď na všetko. To je despotický model, ale nie môj. Chcem byť primátor, ktorý si vie okolo seba vybrať schopných ľudí, počúva ich a dokáže ich prácu spojiť do jedného smeru.

Práve v tom vidím silu tímu. Keď príde problém, nechcem ho iba pomenovať. Chcem mať pri sebe ľudí, ktorí mu rozumejú a dokážu spolu so mnou hľadať riešenie.

Sereď nepotrebuje jedného človeka, ktorý bude tvrdiť, že vie všetko. Potrebuje tím ľudí, ktorí každý vedia niečo a spolu dokážu urobiť viac. A jedno môžem povedať už dnes – slová „nedá sa“ nepoznám. Ak niečo nejde jedným spôsobom, budeme hľadať iný.

Zdroj: Branislav Kružlík

Ak by ste mali Seredčanom bez veľkých politických fráz pomenovať tri veci, ktoré by ste chceli počas prvých dvoch rokov vo funkcii reálne posunúť, ktoré by to boli?

Som praktický človek. Zakrývam sa takou perinou, na akú mám. Preto by som nechcel Seredčanom sľubovať tri veľké projekty len preto, aby to dobre znelo.

Prvá vec je bezpečná Sereď. Chcem, aby sa ľudia cítili bezpečne vo svojich domovoch, uliciach a na verejných priestranstvách, ako aj pri pohybe po meste. To znamená venovať pozornosť osvetleniu, kamerovému systému, verejným priestorom a miestam, ktoré dnes bezpečne nepôsobia.

Druhá vec je funkčné mesto. Som človek, ktorý má rád veci, ktoré fungujú. Nechcem, aby sme stále otvárali nové projekty a pritom nám staré chátrali alebo zostávali nedokončené. Chcem sa pozrieť na základné veci – cesty, chodníky, vodu, verejné priestory, športoviská a mestský majetok – a systematicky ich dávať do poriadku.

A tretia vec je pripravené mesto. Sereď sa musí pripraviť na budúcnosť – či už ide o klimatické zmeny, energetiku, demografický vývoj alebo ekonomické výzvy. Chcem, aby sme boli pripravení na granty a výzvy a mali kvalitne pripravené projekty. Aby nám neunikli externé peniaze len preto, že mesto nemá pripravený projekt.

Ak by som teda mal tie tri veci povedať úplne jednoducho: chcem bezpečnejšiu, funkčnejšiu a na budúcnosť pripravenú Sereď. A nechcem sľubovať to, na čo mesto nemá. Chcem najskôr dať do poriadku to, čo máme, a potom stavať na tom, čo si môžeme reálne dovoliť.

Sereď má svoje dlhodobé problémy – dopravu, parkovanie, stav verejných priestorov, bývanie, čistotu mesta či možnosti pre mladých. Ktorý problém podľa vás vedenie mesta podceňuje najviac?

Sereď má veľa šikovných a motivovaných ľudí, ktorí pre mesto pracujú. A bola by škoda ich potenciál nevyužiť naplno. Niekedy podľa mňa nie je problém v ľuďoch, ktorí na meste pracujú, ale v tom, ako sú veci nastavené. Ak systém nefunguje dobre, ani šikovný človek nemôže vždy odviesť takú prácu, akú by chcel. Čo je pre motivovaného človeka trestom.

Máme v Seredi miesta, ktoré by mohli byť vizitkou mesta, ale pôsobia zanedbane. A často pritom nejde o miliónové investície. Ide o pravidelnú údržbu, čistotu, zeleň, osvetlenie, chodníky a celkový poriadok.

Som praktický človek a myslím si, že najskôr sa musíme vedieť postarať o to, čo už máme. Nemá zmysel stále hovoriť o nových projektoch, ak nám zároveň chátra majetok, ktorý už mesto vlastní.

Preto by som sa po nástupe do funkcie chcel pozrieť aj na samotné fungovanie mestského úradu – čo funguje dobre, čo treba zmeniť a kde vieme šikovných ľudí lepšie využiť. S tým mi budú vedieť poradiť práve motivovaní ľudia pracujúci pre mesto.

Lebo dobré mesto nevytvára iba primátor. Vytvárajú ho predovšetkým ľudia, ktorí v ňom pracujú. Mojou úlohou by bolo vytvoriť im podmienky, aby mohli svoju prácu robiť čo najlepšie a tešili sa, že sú súčasťou dobre fungujúceho mechanizmu.

Ako človek z podnikateľského prostredia sa denne stretávate s rozhodovaním, zodpovednosťou a hospodárením s peniazmi. Čo by ste chceli zmeniť na tom, ako mesto nakladá so svojím majetkom a financiami?

V podnikaní som sa naučil jednu základnú vec – ak sú to moje peniaze, veľmi dobre si rozmyslím, na čo ich použijem. A pri verejných peniazoch by to malo platiť dvojnásobne. Pretože to nie sú peniaze primátora ani mestského úradu. Sú to naše peniaze.

A podľa mňa je veľmi dôležité, aby takto k nim pristupovali aj ľudia, ktorí o nich rozhodujú a hospodária s nimi. Nemôžeme mať pocit, že pracujeme s cudzími peniazmi. Musíme mať pocit, že sú to naše peniaze a že to, čo s nimi urobíme dnes, ovplyvní mesto, v ktorom budeme žiť zajtra.

Preto si myslím, že pri ľuďoch, ktorí pracujú pre mesto, je okrem odbornosti veľmi dôležitý aj vzťah k Seredi. Nehovorím, že každý zamestnanec musí byť rodák alebo mať trvalý pobyt v Seredi. Ale chcem, aby to boli ľudia, ktorým na tomto meste záleží a ktorí sa na mestský majetok pozerajú ako na niečo, o čo sa treba starať, nie ako na niečo cudzie.

Rovnako chcem oveľa zodpovednejšie pristupovať k mestskému majetku. Mesto vlastní pozemky, budovy a ďalší majetok a musí mať jasnú predstavu, čo s ním chce robiť. Pri každom väčšom výdavku by sme si mali vedieť povedať: Je to potrebné? Vieme to urobiť lepšie alebo lacnejšie? A čo z toho bude mať občan?

A samozrejme, chcem maximálne využívať externé zdroje. Ak existuje grant alebo výzva, ktorá môže Seredi pomôcť, mesto musí byť pripravené. Bola by škoda nechať peniaze mimo mesta len preto, že nemáme pripravený projekt. Som človek, ktorý sa zakrýva takou perinou, na akú má. A presne tak chcem hospodáriť aj s mestom. Nie rozhadzovať, ale ani šetriť za každú cenu. Každé euro musí mať svoj dôvod a každý, kto s ním pracuje, musí vedieť, že pracuje s našimi peniazmi.

Zdroj: Branislav Kružlík

Veľkou témou vašej kandidatúry je komunikácia. Ako by podľa vás mal vyzerať ideálny vzťah medzi primátorom a občanom, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím mesta alebo naň prichádza s kritikou?

Podľa mňa má byť vzťah medzi primátorom a občanom založený predovšetkým na rešpekte a vecnej komunikácii. Občan má mať úplné právo nesúhlasiť, kritizovať a pýtať sa. Dokonca si myslím, že primátor by mal byť rád, keď sa občania pýtajú, pretože aj kritika môže mesto posúvať dopredu.

Zároveň však očakávam, že keď niekto príde s kritikou alebo podnetom, bude vychádzať z reálnych a overených informácií. Nemôžeme stavať diskusiu na neoverených informáciách, domnienkach alebo veciach, ktoré si niekto jednoducho vymyslel. Potom sa veľmi ťažko hľadá riešenie.

Ak je však kritika vecná a človek má k nej konkrétne otázky alebo argumenty, musí dostať odpoveď. A nie odpoveď typu „mesto to rieši“ alebo „nedá sa“. Chcem, aby občan vedel, prečo sa mesto rozhodlo tak, ako sa rozhodlo, kto je za danú vec zodpovedný a čo sa s ňou bude ďalej diať.

A platí to aj v opačnom smere. Primátor nemôže očakávať, že mu budú všetci pritakávať. Ak mi niekto povie, že robím vec zle, musím byť schopný si to vypočuť. Možno ma presvedčí a svoje rozhodnutie zmením. Pre mňa otvorené mesto znamená, že občan sa môže ozvať, primátor ho vypočuje a obaja sa bavia o faktoch, nie o emóciách a osobných útokoch. Nemusíme mať rovnaký názor, ale musíme sa k sebe vedieť správať s rešpektom.

Ste zároveň predsedom občianskeho združenia Naša Sereď, ktoré sa zapája do verejného diania. Čo ste sa vďaka tejto skúsenosti dozvedeli o Seredčanoch a ich ochote zapájať sa do vecí, ktoré sa týkajú mesta?

Za ten čas, čo pôsobím v občianskom združení Naša Sereď, som zistil jednu veľmi dôležitú vec – Seredčania nie sú ľahostajní. Keď dostanú možnosť niečo reálne ovplyvniť, veľa z nich sa chce zapojiť.

Videli sme to napríklad pri podpise petície, ale aj pri čistení zanedbávaných častí mesta. Stretol som tam ľudí, ktorí možno predtým nemali pocit, že môžu niečo zmeniť. Keď však sami priložili ruku k dielu, videl som u nich pocit satisfakcie a radosti z dobre vykonanej práce.

A podľa mňa je to veľmi dôležité. Človek nechce mať pocit, že tu iba býva a prežíva zo dňa na deň. Chce mať pocit, že je súčasťou niečoho väčšieho, že môže niečo ovplyvniť a že jeho práca alebo jeho hlas má význam. Práve na takýchto komunitách podľa mňa môže mesto rásť. Keď sa ľudia začnú viac zaujímať o svoje okolie, vzniká vzťah k mestu. A keď má človek k mestu vzťah, začne mu viac záležať na tom, ako vyzerá, ako funguje a kam smeruje.

Myslím si, že úlohou mesta nie je všetko robiť za občanov. Mesto má vytvárať priestor, aby sa ľudia mohli zapojiť, a potom ich podporiť. A možno práve toto je jedna z vecí, ktoré som sa cez Našu Sereď naučil najviac – ľudia nechcú byť iba divákmi. Keď im dáte príležitosť byť súčasťou riešenia, dokážu urobiť veľmi veľa.

Zdroj: Branislav Kružlík

Predstavme si, že vás v októbri zvolia. V pondelok ráno prídete prvýkrát do úradu už ako primátor. Aké tri veci by ste si chceli na stole okamžite preveriť?

Úprimne, nechcel by som v pondelok ráno prísť na úrad ako „nová metla“ a začať robiť personálne čistky alebo od stola prerábať rozbehnuté veci.

Prvá vec, ktorú by som si chcel preveriť, sú ľudia. Ako sa im pracuje, či majú podmienky na svoju prácu, čo ich pri práci brzdí a čo by podľa nich mohlo fungovať lepšie. Chcem sa rozprávať priamo s ľuďmi, ktorí mesto každý deň zabezpečujú.

Druhá vec by bola, čo mesto aktuálne rieši a v akom stave sú rozbehnuté veci. Nechcem prísť a automaticky rušiť niečo len preto, že to začalo predchádzajúce vedenie. Najskôr chcem vedieť, čo má zmysel dokončiť, čo treba zmeniť a čo prípadne zastaviť.

A tretia vec sú peniaze a majetok mesta. Chcem mať jasný prehľad o tom, s čím mesto hospodári, aké má záväzky, aké investície má rozbehnuté a aké možnosti máme do budúcnosti.

Čiže moje prvé dni by neboli o tom, že prídem a poviem „od dnes bude všetko inak“. Boli by o počúvaní, preverovaní a pochopení. A až potom by som robil rozhodnutia. Lebo nechcem meniť veci len preto, aby bolo vidieť, že sa niečo mení. Chcem meniť tie veci, pri ktorých zistím, že zmenu naozaj potrebujú.

Žili ste, ako spomínate, 13 rokov v zahraničí. Kde konkrétne a ako toto obdobie vnímate? Prečo ste sa vrátili domov?

V zahraničí som žil približne 13 rokov, z toho dva a pol roka v Rakúsku a desať a pol roka vo Švajčiarsku. Odišiel som tam pôvodne za prácou v čase, keď tu bola hospodárska kríza. Postupne som sa podieľal na realizácii rôznych úžasných stavebných a developerských projektov. Bola to pre mňa obrovská životná aj pracovná skúsenosť.

Švajčiarsko ma naučilo predovšetkým precíznosti, dôslednosti, kvalite a rešpektu k pravidlám. Zistil som, že keď sa veci robia poriadne od začiatku, v konečnom dôsledku to prináša lepší výsledok a často aj menej problémov.

Počas toho obdobia som zároveň pomohol približne tridsiatim Slovákom nájsť si vo Švajčiarsku prácu a začleniť sa do nového prostredia. Dodnes tam fungujú dve krajanské komunity, ktoré vznikli aj na tomto základe. Aj to bola pre mňa veľká skúsenosť – naučil som sa pracovať s ľuďmi, organizovať ich a pomáhať im v úplne novom prostredí. Vznikli tam priateľstvá na celý život naprieč celou Európou.

V čase, keď som žil vo Švajčiarsku, som spoznal aj svoju manželku, s ktorou, ako som už spomínal, mám dve deti. A práve keď sme čakali naše druhé dieťa, začal som si ešte intenzívnejšie uvedomovať, kde je môj skutočný domov. Napriek tomu, čo mi zahraničie dalo, som cítil, že sa chcem vrátiť do Serede – za rodinou, priateľmi a do mesta, ku ktorému mám silný vzťah. Vždy som mal v cudzine pocit, že môj domov je pri Váhu v Seredi. Ten pocit mám dodnes.

Po návrate sme sa s rodinou pustili aj do rekonštrukcie historickej budovy v Seredi. A to bola ďalšia veľká škola. Človek pri takej rekonštrukcii zistí, že nie všetko ide podľa plánu a nie všetko sa dá vyriešiť zo dňa na deň. Potrebujete trpezlivosť, disciplínu a vytrvalosť.

Dnes som realitný maklér a tieto skúsenosti využívam každý deň. Spájam skúsenosti zo stavebníctva, podnikania a práce s ľuďmi. A ako toto obdobie vnímam dnes? Som rád, že som odišiel. Ale ešte radšej som, že som sa vrátil. Švajčiarsko mi dalo skúsenosti a pohľad na to, ako môžu veci fungovať.

Ale Sereď je miesto, kde chcem tieto skúsenosti využiť.

A teraz trochu mimo politiky. Čo o vás ľudia, ktorí vás poznajú iba z verejného života alebo sociálnych sietí, pravdepodobne nevedia? Čo robíte, keď práve neriešite Sereď, reality a kandidatúru?

Ľudia ma možno poznajú ako človeka, ktorý stále niečo rieši, ale mám aj svoje veľké vášne, pri ktorých viem úplne vypnúť.

Som vášnivý veteránista a aktívne pôsobím ako tajomník Veterán Car Clubu Sereď a Oldtimer múzea. Organizujeme krásne podujatia a spoločenské akcie a je to niečo, čo ma napĺňa.

Veľkou vášňou je pre mňa aj história. Rád čítam, študujem a stále sa v nej vzdelávam. Čím viac o histórii človek vie, tým viac zisťuje, koľko toho ešte nevie. Som tiež zberateľom hodiniek. V roku 2021 som mal možnosť svoju zbierku predstaviť aj na výstave Tik-Tak v Mestskom múzeu v Seredi. Bola to pre mňa veľmi príjemná skúsenosť a zároveň príležitosť spoznať množstvo fantastických ľudí.

Tieto moje záľuby sú pre mňa určitým spôsobom aj ventilom. Keď človek celý deň rieši prácu a každodenné výzvy, potrebuje mať niečo, pri čom dokáže vypnúť hlavu. A práve veterány, história či hodinky mi pomáhajú odreagovať sa od každodenného stresu. Bohužiaľ, času na koníčky mám veľmi málo.

A možno je na tom najkrajšie práve to, že cez svoje koníčky stretávam ľudí, ktorých by som inak možno nikdy nespoznal. Aj vďaka nim som získal veľa priateľstiev a skúseností, ktoré ma v živote posúvajú ďalej.

Zdroj: Branislav Kružlík

Keby ste sa ráno zobudili ako primátor Sereď a vedeli, že máte pred sebou prvý pracovný deň vo funkcii – čo by bolo vaším prvým rozhodnutím a čo by ste chceli mať do večera vybavené?

Moje prvé rozhodnutie by bolo veľmi jednoduché – naplánovať si stretnutia so všetkými zamestnancami mesta. Naozaj so všetkými, od vedenia až po ľudí, ktorí sa starajú o každodenný chod mesta. Chcel by som ich osobne spoznať, vypočuť si ich a zistiť, čo podľa nich funguje, čo nefunguje, čo mesto trápi a kde vidia priestor na zlepšenie.

Do večera by som teda chcel mať naplánované stretnutia a vytvorený harmonogram prvých týždňov. Myslím si, že ak chcete mesto dobre riadiť, musíte najskôr dobre poznať ľudí, ktorí ho každý deň tvoria a starajú sa o jeho chod. Nechcel by som prísť na úrad s pocitom, že ako nový primátor všetko viem a idem všetko meniť. Práve naopak.

Len dobrý poslucháč môže byť dobrý tímový líder.

A na záver otázka, ktorú vám môže položiť každý volič pri náhodnom stretnutí na ulici: „Prečo by som mal dať svoj hlas práve Branislavovi Kružlíkovi?“ Čo mu odpoviete bez politických fráz?

Pretože nechcem byť primátorom, ktorý vám bude hovoriť, prečo sa niečo nedá.

Moji rodičia mi boli vždy príkladom v usilovnosti. Otec mi od mala vštepoval:

„Slová ‚nedá sa‘ nepoznám!“

Tak som od mala nastavený.

Zdroj: Branislav Kružlík

Objednávateľ: Branislav Kružlík, Námestie Slobody 30/9 Sereď, 926 01

Dodávateľ: Mgr. Dušan Javor Jr., Vinohrady nad Váhom 1, 925 55, IČO: 47842130