Daniela Vašková Kasáková chce zmeniť Sereď na mesto, ktoré počúva a koná: „Nechcem sľubovať, že za štyri roky vyriešime všetko“

Daniela Vašková Kasáková sa po rokoch práce v samospráve rozhodla vstúpiť do komunálnej politiky a uchádzať sa o post primátorky Sereď. Za sebou má skúsenosti z Mestskej polície Sereď, oblasti prevencie kriminality, životného prostredia a odpadového hospodárstva, ale aj vedenia mestských organizácií a úradov. Tvrdí, že práve táto skúsenosť jej umožnila vidieť mesto z rôznych strán – od každodenných problémov ľudí až po zložité procesy, ktoré stoja za každou väčšou investíciou.

V rozhovore pre Seredsity.sk otvorene hovorí o tom, prečo sa rozhodla kandidovať, čo podľa nej Sereď dnes najviac potrebuje a ako by mala vyzerať o desať rokov. Nevyhýba sa pritom ani témam, ktoré môžu byť pre budúce vedenie mesta náročné – parkovacej politike, stavu verejných priestorov, získavaniu externých financií či komunikácii medzi mestom a jeho obyvateľmi. Za jednu z najdôležitejších zmien považuje schopnosť mesta nielen počúvať podnety občanov, ale ich aj pretaviť do konkrétnych výsledkov.

Jej hlavné posolstvo je pritom jednoduché: „Mesto, ktoré počúva a koná.“ Daniela Vašková Kasáková nechce podľa vlastných slov Seredčanom sľubovať, že vyrieši každý problém. Chce však využiť svoje skúsenosti, vytvárať realizovateľné projekty, hľadať na ne peniaze a predovšetkým ich dotiahnuť do konca. Ako sama hovorí, projektová dokumentácia či získaná dotácia sú iba medzikrokom. Skutočným výsledkom je až to, čo sa postaví, zrealizuje a začne slúžiť ľuďom.

Aktuálne informácie o jej programe sú zverejňované na webovej stránke www.vaskovakasakova.sk a na sociálnej sieti Facebook.

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

reklama

Zdroj: Daniela Vašková Kasáková

Ste Seredčanka a Sereď poznáte z viacerých strán – ako obyvateľka, ale aj ako človek, ktorý v minulosti pracoval pre mesto. Čo máte na Seredi osobne najradšej a čo vám na nej, naopak, už dlhšie prekáža?

Sereď je môj domov. Mám tu rodinu, priateľov, vyrastá tu moja dcéra a s mestom som bola ja a je aj dlhé roky profesijne spojený môj manžel. Preto sa na Sereď nepozerám iba ako na súbor ulíc a budov.

Mám rada jej veľkosť. Stále je to mesto, kde sa ľudia poznajú, ale zároveň má všetko potrebné pre život. Máme Váh, zeleň, šport, školy, dobrú polohu a množstvo aktívnych ľudí.

Mrzí ma však, keď vidím miesta s obrovským potenciálom, o ktorých sa rozpráva roky, ale neposúvajú sa. A prekáža mi aj to, keď občan nadobudne pocit, že jeho názor nikoho nezaujíma. Mesto nemusí každému vyhovieť, ale malo by každého vedieť vypočuť a svoje rozhodnutia vysvetliť.

Vaša profesijná cesta je pomerne pestrá – pôsobili ste na mestskej polícii, venovali ste sa prevencii kriminality, životnému prostrediu, odpadovému hospodárstvu a neskôr aj vedeniu mestských organizácií či úradov. Čo vás jednotlivé etapy naučili o fungovaní mesta a práci s ľuďmi?

Každá etapa ma naučila niečo iné. Päť rokov na Mestskej polícii Sereď ma naučilo pozerať sa na mesto očami ľudí v uliciach. Keď ste v uniforme, stretávate sa s problémami bezprostredne a veľmi rýchlo pochopíte, že za každým podnetom je konkrétny človek.

Na mestskom úrade som sa naučila, ako sa nápad mení na reálny projekt. Nestačí povedať: urobme park alebo zrekonštruujme priestor. Potrebujete peniaze, projekt, povolenia, obstarávanie a ľudí, ktorí to celé zrealizujú.

Neskoršie riadiace pozície ma zase naučili, že dobrý šéf nemusí byť odborníkom na všetko. Musí si vedieť vybrať kvalitných ľudí, počúvať ich a v správnej chvíli rozhodnúť. A za rozhodnutie prevziať zodpovednosť.

Čo bolo tým rozhodujúcim momentom, keď ste si povedali: „Idem kandidovať na primátorku Sereď“? Bol to dlhodobý plán alebo rozhodnutie, ktoré vo vás postupne dozrievalo?

Kandidatúru som dlhé roky neplánovala. Keď prišla ponuka, neodpovedala som okamžite. Veľa som o nej premýšľala a rozprávala sa o nej aj s rodinou.

Nakoniec som si položila jednoduchú otázku: Ak mám skúsenosti zo samosprávy, viem pripravovať a riadiť projekty a vidím veci, ktoré by sa dali robiť inak, som pripravená prevziať za ne zodpovednosť? Povedala som si, že áno. A vtedy sa rozhodnutie kandidovať stalo definitívnym.

V kampani hovoríte o hesle „Mesto, ktoré počúva a koná.“ Čo si pod tým má konkrétne predstaviť obyčajný Seredčan? A čo by ste chceli, aby sa po štyroch rokoch vašej práce dalo povedať, že sa v Seredi zmenilo?

„Mesto, ktoré počúva a koná“ pre mňa nie je iba heslo kampane. Je to spôsob, akým by som chcela Sereď viesť.

Počúvať znamená byť medzi ľuďmi, poznať ich každodenné problémy, prijímať aj kritiku a zapájať obyvateľov do rozhodnutí skôr, než je o všetkom rozhodnuté. Chcem, aby Seredčan, ktorý príde s podnetom, vedel, že sa ním niekto skutočne zaoberá.

Ale samotné počúvanie nestačí. Treba aj konať. Pripravovať realizovateľné projekty, hľadať financovanie, určovať termíny a predovšetkým veci dotiahnuť do konca. Či už ide o veľkú investíciu, alebo jednoduchú úpravu verejného priestoru, ktorá môže ľuďom zlepšiť každodenný život.

A po štyroch rokoch? Nechcela by som Seredčanom predkladať dlhý zoznam toho, čo sme urobili. Chcela by som, aby zmenu jednoducho videli a cítili, keď vyjdú z domu. A aby vedeli, že keď mesto počúva, musí vedieť aj konať.

Ktoré tri problémy Serede považujete dnes za najväčšie a ktoré z nich by ste začali riešiť ako prvé, ak by ste sa stali primátorkou?

Neoznačila by som ich možno ani za tri problémy, ale za tri oblasti, v ktorých vidím najväčší priestor na posun.

Prvou sú investície, infraštruktúra a verejné priestory. Máme množstvo lokalít, ktoré potrebujú obnovu alebo nové využitie.

Druhou je schopnosť mesta pripraviť projekty a získavať na ne externé peniaze. Nemôžeme všetko financovať iba z rozpočtu Serede.

A treťou je vzťah mesta a občana. Chcem, aby ľudia dostali väčší priestor zapájať sa do rozhodovania, napríklad aj prostredníctvom participatívneho rozpočtu.

Zdroj: Daniela Vašková Kasáková

Máte za sebou skúsenosť s fungovaním samosprávy zvnútra. Čo podľa vás dnes mestu najviac chýba – peniaze, kvalitné projekty, lepšie vedenie, komunikácia s občanmi, alebo niečo úplne iné?

Často počujeme, že mestám chýbajú peniaze. Je pravda, že samosprávy sú dnes pod veľkým finančným tlakom. Nemyslím si však, že každá zmena v meste musí čakať na eurofondy, dotačnú výzvu alebo veľkú investíciu.

Mesto potrebuje podľa mňa pracovať v dvoch rovinách.

Pri veľkých investíciách musí byť pripravené niekoľko rokov dopredu. Musíme vedieť, čo chceme postaviť, prečo to potrebujeme, koľko to bude stáť, aké budú prevádzkové náklady a z akých zdrojov to dokážeme financovať. Pri takýchto projektoch je kvalitná projektová príprava nevyhnutná. Keď sa objaví vhodná výzva, mesto už musí byť pripravené reagovať.

Ale potom sú tu menšie a jednoduchšie projekty, pri ktorých nemusíme roky čakať na výzvu. Úprava zanedbaného verejného priestoru, doplnenie zelene, lavičiek, športových prvkov, bezpečnejšie riešenie konkrétneho miesta či menšie zásahy na sídliskách často nevyžadujú miliónové investície. Vyžadujú najmä dobrý nápad, primerané peniaze v rozpočte a schopnosť vec zrealizovať.

A práve toto považujem za dôležité. Obyvatelia potrebujú popri veľkých projektoch vidieť aj priebežné, konkrétne zmeny vo svojom bezprostrednom okolí. Mesto sa totiž nemení iba jednou veľkou stavbou raz za niekoľko rokov. Mení sa aj desiatkami menších zásahov, ktoré ľudia používajú každý deň.

Tu vidím priestor aj pre participatívny rozpočet. Časť menších projektov môžu navrhovať samotní Seredčania, pretože najlepšie poznajú problémy svojej ulice, sídliska či vnútrobloku.

Rovnako dôležitý je kvalitný tím na mestskom úrade. Primátor nemusí byť odborníkom na všetko, ale musí vedieť ľudí prepájať, nastaviť priority, zodpovednosť a vyžadovať výsledky. A musí vedieť otvorene komunikovať s občanmi – nielen o tom, čo sa podarilo, ale aj o tom, čo sa nepodarilo a prečo.

Preto by som nepovedala, že Seredi chýba iba jedna vec. Potrebuje rovnováhu medzi veľkými strategickými investíciami a menšími projektmi, ktorých výsledky ľudia pocítia oveľa skôr.

Projektová dokumentácia je dôležitá. Získaná dotácia je úspech. Ale pre občana je konečným výsledkom až to, čo sa skutočne zrealizuje a začne mu slúžiť.

A presne na tento výsledok sa chcem pri riadení mesta sústrediť.

Veľkou témou Serede sú investície a rozvoj mesta. Ako by podľa vás mala Sereď vyzerať o desať rokov? Chcete, aby bola predovšetkým moderným mestom na bývanie, zeleným mestom, mestom pre rodiny, alebo aj výraznejším ekonomickým centrom regiónu?

Nechcem si vyberať medzi zeleným mestom, mestom pre rodiny, moderným mestom alebo mestom, v ktorom sa dobre podniká. Sereď môže a mala by byť všetkým týmto naraz.

Chcem mesto, v ktorom sa ľudia bezpečne pohybujú pešo aj na bicykli, ktoré má kvalitné športoviská, udržiavanú zeleň, dostupné služby a príjemné verejné priestory. Veľký potenciál vidím v okolí Váhu – napríklad v oblasti Ramena v Strednom Čepeni či bývalého Campingu. Tieto lokality by sa mohli postupne a citlivo meniť na prirodzené miesta pre oddych, šport a trávenie voľného času.

Zároveň však musíme hovoriť aj o témach, ktoré možno nie sú populárne, ale ďalšie vedenie mesta sa im nebude môcť vyhnúť. Jednou z nich je parkovacia politika. Počet áut rastie a najmä na sídliskách nemôžeme donekonečna riešiť parkovanie iba pridávaním ďalších miest na úkor zelene a verejného priestoru. Ak by som dostala dôveru, nechcela by som pritom začínať od nuly. Nadviazala by som na podklady a analýzy, ktoré už v minulosti spracovala Mestská polícia Sereď, aktualizovala ich podľa dnešnej situácie a na ich základe hľadala riešenie, ktoré bude postupné, zrozumiteľné a čo najspravodlivejšie pre obyvateľov.

Sereď zároveň musí byť mestom, v ktorom chcú mladí ľudia zostať a založiť si rodinu. To znamená dostupné bývanie, kvalitné školy, šport, kultúru, pracovné príležitosti, ale aj dobré podmienky pre podnikateľov. Máme výbornú geografickú polohu a tú by sme mali lepšie využívať.

Nechcem však, aby sme úspech mesta o desať rokov merali iba počtom nových stavieb. Úspešná Sereď bude pre mňa mesto, v ktorom sa dobre žije – od dopravy a parkovania cez zeleň a šport až po služby a verejné priestory. Mesto, z ktorého mladí nemusia odchádzať a do ktorého sa ľudia radi vracajú.

Čo by ste chceli zmeniť vo vzťahu medzi mestom a jeho obyvateľmi? Ako by mala vyzerať komunikácia primátorky s ľuďmi, ktorí majú problém, kritiku alebo jednoducho iný názor?

Pre mňa je komunikácia s ľuďmi jednou z najdôležitejších vecí pri vedení mesta. Primátorka nemôže počúvať iba tých, ktorí s ňou súhlasia. Niekedy práve kritika alebo iný názor upozornia na problém, ktorý z kancelárie jednoducho nevidíme.

Chcem sa s ľuďmi pravidelne stretávať, počúvať ich a pri väčších projektoch ich zapájať ešte v čase, keď sa o ich podobe dá diskutovať. Aj preto chcem zaviesť participatívny rozpočet, aby mohli samotní Seredčania prichádzať s nápadmi na zlepšenie svojho okolia.

Rovnako chcem, aby človek, ktorý pošle mestu podnet, vedel, čo sa s ním deje. Nemal by mať pocit, že jeho správa niekam zmizla.

Otvorená komunikácia však neznamená každému povedať áno. Aj „nie“ sa dá povedať slušne a s vysvetlením. Oveľa férovejšie je povedať ľuďom pravdu, než im niečo sľúbiť a potom sa neozvať. Chcela by som, aby sme prestali vnímať mestský úrad ako „oni“ a obyvateľov ako „my“. Mesto sme predsa všetci. A podľa toho by mala vyzerať aj komunikácia primátorky.

Vašou odbornou témou je dlhodobo aj životné prostredie a odpadové hospodárstvo. Ak by ste dostali voľnú ruku, čo konkrétne by ste v Seredi v tejto oblasti zmenili ako prvé?

Začala by som tým, čo veľmi dobre poznám a čomu sa odborne venujem dlhé roky.

V oblasti zelene považujem za prioritu aktualizáciu a digitalizáciu pasportu zelene a nastavenie systematickej odbornej starostlivosti o stromy. Nedávna veterná smršť nám ukázala, aké dôležité je poznať ich aktuálny zdravotný a bezpečnostný stav, najmä pri školách, ihriskách, cestách, parkoviskách a na ďalších frekventovaných miestach.

V odpadovom hospodárstve by som určite nadviazala na to, čo už bolo pripravené. Mesto získalo viac ako 1,8 milióna eur na zavedenie množstvového zberu komunálneho odpadu, čo je významná investícia a príležitosť posunúť celý systém ďalej. Už dnes sa pritom zavádzajú nové čipované nádoby na biologicky rozložiteľný odpad.

Pre mňa však nebude cieľom iba nakúpiť nádoby či techniku. Dôležité bude vyhodnocovať dáta, sledovať množstvo produkovaného odpadu a nastaviť systém tak, aby motivoval ľudí viac triediť a zároveň bol ekonomicky efektívny pre mesto aj spravodlivý pre obyvateľov.

Odpadové hospodárstvo totiž nie je jednorazový projekt. Je to systém, ktorý sa musí neustále vyhodnocovať a zlepšovať. A práve v tejto oblasti vieme dobrým nastavením nielen pomôcť životnému prostrediu, ale v dlhodobom horizonte aj rozumnejšie hospodáriť s peniazmi mesta.

Zdroj: Seredsity.sk

Sereď má množstvo detí a mladých ľudí, ktorí vyrastajú v miestnych športových kluboch a komunitách. Čo podľa vás môže mesto urobiť viac pre šport, voľnočasové aktivity a vytváranie podmienok pre mladú generáciu?

Myslím si, že úlohou mesta nie je iba podporovať športové kluby dotáciami, ale predovšetkým vytvárať podmienky, aby deti a mladí ľudia mali kde športovať a tráviť voľný čas. Sereď má množstvo šikovných športovcov, trénerov a ľudí, ktorí sa deťom venujú. Mesto ich má podporovať a postupne im vytvárať kvalitnejšie zázemie. Aj dnes mesto finančne podporuje šport a prácu s mládežou, pričom na rok 2026 boli na tieto dve oblasti vyčlenené samostatné dotačné zdroje.

Jednou z mojich priorít je preto dotiahnuť rekonštrukciu futbalového štadióna, na ktorú už mesto získalo významnú externú podporu. Nechcem, aby projekt zostal iba na papieri – dôležité bude zvládnuť jeho realizáciu a vytvoriť kvalitné podmienky predovšetkým pre deti a mládež. Futbal má v Seredi silnú tradíciu.

Rovnako chcem pripraviť jednoduchú krytú tribúnu so základným zázemím na futbalovom ihrisku v Hornom Čepeni a projekt viacúčelovej športovej haly. Hala by nebola iba pre jednu školu alebo jeden šport. Mala by slúžiť školám, klubom aj ďalším športovým aktivitám počas celého roka.

Ako mama zároveň vnímam aj praktickú stránku. Ak majú deti podmienky na športovanie doma v Seredi, rodičia ich nemusia niekoľkokrát do týždňa voziť za tréningami do iných miest. Šetrí to čas rodinám a zároveň vytvára vzťah detí k mestu, v ktorom vyrastajú.

Teraz trochu osobnejšie. Ako vyzerá Daniela Vašková Kasáková mimo práce, politiky a verejného života? Čo vás dokáže potešiť, pri čom si najlepšie oddýchnete a čo by o vás možno Seredčania vôbec nečakali?

Kto ma pozná bližšie, vie, že neviem veľmi dlho sedieť na jednom mieste. Pohyb je pre mňa prirodzenou súčasťou života. Rada športujem a veľa času trávim vonku so svojím psom. Práve pri dlhých prechádzkach si najlepšie vyčistím hlavu, utriedim myšlienky a často mi práve vtedy napadnú aj najlepšie nápady.

Veľmi dôležitá je pre mňa rodina. Som manželka a mama a hoci mám pracovný kalendár často poriadne plný, spoločný čas je pre mňa nenahraditeľný.

Asi o mne veľa prezrádza aj to, že stále niečo študujem, čítam alebo sa učím. Baví ma prednášanie, práca s ľuďmi a verejné vystupovanie. Som jednoducho zvedavý človek a nerada stagnujem.

A čo by možno Seredčania nečakali? Že napriek tomu všetkému mám rada aj úplne obyčajné chvíle – prechádzku so psom, dobrú knihu, čas s rodinou a pokoj, keď nemusím nič riešiť. Aj keď moja rodina by asi s úsmevom dodala, že vypnúť mi veľmi nejde.

Keby ste sa ráno zobudili ako primátorka a vedeli, že máte pred sebou prvý pracovný deň vo funkcii – kam by smerovali vaše prvé kroky? A čo by ste si v ten večer želali mať za sebou?

Môj prvý krok by neviedol k výmene nábytku v kancelárii ani k personálnym rozhodnutiam.

Sadla by som si s ľuďmi na úrade a chcela by som na stôl reálny stav mesta – rozpočet, rozpracované projekty, investície, zmluvné záväzky, termíny, súdne spory a projekty, pri ktorých hrozí strata financií.

Primátor podľa mňa nemá prvý deň ukazovať, že všetko vie. Má začať tým, že sa dôkladne oboznámi s tým, čo preberá.

A večer by som chcela odchádzať s jasným zoznamom toho, čo musíme zvládnuť počas prvých sto dní.

A na záver otázka, ktorú by ste možno dostali od človeka, ktorého stretnete na ulici: „Prečo by som mal dať svoj hlas práve vám?“ Čo by ste mu povedali jednou, dvoma minútami bez politických fráz?

Nepoviem vám, že mám riešenie na každý problém Serede. Nemám. A človeku, ktorý tvrdí opak, by som asi veľmi neverila. Môžem však ponúknuť skúsenosti, ktoré som získavala celý svoj profesijný život. Poznám mestskú políciu, mestský úrad, životné prostredie, projekty, rozpočty aj riadenie ľudí. A poznám Sereď.

Mám za sebou projekty, ktoré v tomto meste zostali a ľudia ich používajú dodnes. To je pre mňa najlepšia referencia. Nechcem sľubovať, že za štyri roky vyriešime všetko. Chcem však pripravovať projekty, ktoré sa dajú uskutočniť, získavať na ne externé financie, otvorene hovoriť aj o problémoch a dotiahnuť veci do konca.

A možno najjednoduchšie by som to Seredčanovi povedala takto:

„Nedávam vám sľub, že zmením všetko. Ponúkam vám svoju prácu, skúsenosti a zodpovednosť za to, aby bolo po štyroch rokoch v Seredi vidieť výsledky.“

Zdroj: Seredsity.sk

Objednávateľ: Daniela Vašková Kasáková, Nezábudková ul. 4862/8, 926 01 Sereď

Dodávateľ: Mgr. Dušan Javor Jr., Vinohrady nad Váhom 1, 925 55, IČO: 47842130