23.04.2024, meniny má
12. apríla 2020

Ako vyzeralo veľkonočné jedlo alebo pohľadnice Seredčanov pred 100 rokmi? Pripomeňte si históriu našich predkov

Ako vyzeralo veľkonočné jedlo alebo pohľadnice Seredčanov pred 100 rokmi? Pripomeňte si históriu našich predkov
Zdroj: menucka.sk/Patrik Eckert
reklama

Hoci tento rok slávime Veľkú noc trochu netradične, nie je na škodu pripomenúť si, ako sa tento sviatok slávil v našom meste pred 100 rokmi, Dočítate sa, čo nemohlo chýbať na sviatočných stoloch Seredčanov a pozriete si unikátne veľkonočné pohľadnice z nášho regiónu od nášho regionálneho historika Patrika Eckerta.

(Ne)folklórna Sereď? Vo Váhu sa konali veľké oblievačky

Na prvý pohľad sa môže zdať, že v súčasnosti sa folklór a predovšetkým ľudové tradície spojené s Veľkou nocou z nášho mesta úplne vytratili, akoby tu nikdy ani neboli zakorenené. Keď sa však pozrieme späť do minulosti, zistíme, že v 20. rokoch minulého storočia sa ich ešte viacero udržiavalo – napr. ľudia sa chodili na Veľký piatok umyť do Váhu, aby boli počas celého roka zdraví. Za týmto účelom do Váhu vyvádzali aj kone. Nekonali sa tu však hromadné veľkonočné sprievody, ako to bolo zvykom v iných mestách.

Seredské rodiny sa medzi sebou odlišovali v spôsobe vykonávania zvyklostí – pokým jedni preferovali iba šibanie korbáčom, druhí radšej dievčatá vykúpali vo Váhu. Táto rôznorodosť bola spôsobená zastúpením viacerých národností v meste. V roku 1921 tu ešte stále okrem slovenského obyvateľstva trvale žili Nemci, Maďari a Židia a dochádzalo k fluktuácii pôvodných obyvateľov do/z iných regiónov. Tradície spojené s kresťanstvom tu však stále mali silné zastúpenie a bežne sa vykonávali rôzne cirkevné obrady – v kostoloch sa na Kvetnú nedeľu zakrývali kríže, zaväzovali sa kostolné zvony, ľudia nosili do kostolov svoje jedlo na posvätenie.

Najprv dojem knofle, potom si dám calty. Ako vyzerala Veľkonočná nedeľa na tanieri?

Gastronómia v našom meste mala svoje špecifiká, čo bolo zapríčinené predovšetkým vplyvom maďarskej kuchyne na území južného Slovenska. V nemalej miere si tu však svoje zastúpenie našla aj kuchyňa z malokarpatskej oblasti a nesmieme opomenúť ani stravovacie návyky obyvateľov iných národností žijúcich v našom meste.

reklama

Veľkonočná nedeľa bola vrcholom sviatočných dní. Skončil sa 40-dňový pôst a práve preto bol v tento deň obed najhonosnejší. Pozostával z viacerých chodov a nesmeli chýbať ani rôzne druhy koláčov, ktoré sa v minulosti pripravovali iba počas sviatkov. Boli to najmä calta (koláč pripravovaný z kysnutého cesta), makový závin či orechové rožteky.

Obed Seredčanov sa líšil predovšetkým vo výbere mäsa. Pokým väčšina regiónov preferovala pečené bravčové alebo teľacie mäso, tradičným pokrmom v našom meste boli pečené husi, kačky, jahňacie mäso s plnkou či husacia terina. Ako príloha sa väčšinou podávali knofle (obdoba knedle), lokše a kapusta. Samozrejmosťou bola kuracia polievka, často sa však pripravoval aj kačací vývar a výnimkou nebola ani papriková polievka so zemiakmi.

CALTA – CHUTNÝ KOLÁČ Z KYSNUTÉHO CESTA. ZDROJ: BORYLIFESTYLE.BLOGSPOT.COM

Unikátna zbierka pohľadníc spred 100 rokov

Keď sa zhruba pred dvoma storočiami rozmohol v Európe nový fenomén – pohľadnica, nikto ani len netušil, aký dôležitý komunikačný prostriedok sa z nej v neskorších rokoch (a najmä vojnových časoch) stane. Motívy boli spočiatku veľmi jednoduché a pohľadnice sa posielali predovšetkým na Vianoce či počas dôležitej životnej udalosti. Veľkonočný motív sa v našich končinách začal objavovať až začiatkom 20. storočia. Keďže v tom čase už bola pohľadnica dostupným artiklom aj pre bežných ľudí, rýchlo sa z jej posielania stala tradícia.

Tlač a predaj pohľadníc zabezpečovali v jednotlivých regiónoch predovšetkým súkromné fotoateliéry. Návrhy čerpali častokrát z diel profesionálnych umelcov, avšak výnimkou neboli ani vlastné návrhy, vďaka čomu mali pohľadnice punc daného regiónu. Ako vyzerali také pohľadnice distribuované seredskou poštou v rokoch 1915 – 1939, si môžete pozrieť v galérii vďaka výberu z unikátnej zbierky regionálneho historika, zberateľa, Seredčana Patrika Eckerta.

Veľkonočná pohľadnica z roku 1933. Zdroj: Patrik Eckert

Veľkonočná pohľadnica z roku 1919. Zdroj: Patrik Eckert

Veľkonočná pohľadnica z roku 1929. Zdroj: Patrik Eckert

Veľkonočná pohľadnica z roku 1926. Zdroj: Patrik Eckert

Veľkonočná pohľadnica z roku 1915. Zdroj: Patrik Eckert

Veľkonočná pohľadnica z roku 1934. Zdroj: Patrik Eckert

Veľkonočná pohľadnica z roku 1939. Zdroj: Patrik Eckert

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: Publikácia Sereď – dejiny mesta
Ján Babilon – Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči
Rodinný archív Patrika Ecekrta
Patrik Eckert, regionálny historik, zberateľ
Zdieľať na Facebooku