Cenu pamäti národa získala Seredčanka Alžbeta Vargová. V mladosti pomohla utiecť židovskému väzňovi

Zdroj: Archív Alžbety Vargovej/pametnaroda.cz/seredsity.sk

reklama

O pozoruhodnom príbehu Alžbety Vargovej sme písali už v tomto článku, kde sa dozviete viac aj o mieste, ktoré obvykle vidíme len spoza múru. Pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie (17. novembra) jej bolo udelená Cena Pamäti národa od neziskovej organizácie Post Bellum, ktorá od roku 2001 vyhľadáva a nahráva spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.

Príbehy, na ktoré nesmieme zabudnúť

Cena Pamäti národa sa slávnostne udeľuje ľuďom, ktorí v jednej chvíli svojho života preukázali, že česť, sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú iba prázdne slová. Tento rok išlo už o 11. ročník, ktorý sa tradične konal v Národnom divadle v Prahe.

Pre súčasnú situáciu muselo byť hľadisko prázdne, a tak sa podujatia nezúčastnili ani hostia ani laureáti. Slávnostný večer ste však mohli sledovať v utorok 17. novembra 2020 v priamom prenose na slovenskej Dvojke alebo českej ČT2. Taktiež ho vysielal aj Český rozhlas Plus.

„Pamätníci, ktorých príbehy zaznamenávame, prežili veci, ktoré si dnes vôbec nevieme predstaviť. Význam týchto príbehov sa ešte zvyšuje v dnešných časoch, keď je história často prekrúcaná až znásilňovaná,“ povedala Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum Slovensko.

reklama

Nositelia tejto ceny sú zvolení spoločenstvom ľudí, ktoré tvoria významní historici, spolupracovníci a podporovatelia z Klubu priateľov Pamäti národa. Spolu ich je až 5 000 a voľby prebiehali online. Od roku 2010 sú laureátmi vojnoví veteráni, politickí väzni, odbojári, preživší holokaustu, perzekvovaní spisovatelia, predstavitelia undergroundu, príslušníci cirkví a mnohí ďalší.

Zdroj: TASR

Pomohla utiecť židovskému väzňovi

Alžbeta Vargová (rodená Bilková) sa narodila v roku 1929 a pochádza zo Serede. Svoje detstvo prežila v domčeku na židovskom cintoríne, kde žila s rodičmi pod podmienkou, že sa o cintorín budú starať. V uliciach mesta sa stretávali s antisemitizmom aj napriek tomu, že neboli Židia, ale v židovskej komunite mali mnoho priateľov. Taktiež pravidelne navštevovali synagógu.

V detstve evidovala zoznamy obetí zavraždených nacistami v seredskom koncentračnom tábore, zatiaľ čo jej otec bol správcom židovského cintorína. Na tomto mieste žila až do svojej dospelosti a dva roky po svadbe aj spolu so svojím manželom Jánom Vargom. Podmienky v domčeku neboli práve ideálne, keďže nemal ani elektrinu, ani vodu. Prať museli vo Váhu a vodu si donášali z neďalekej studne.

O jej odvahe a statočnosti svedčí aj to, že spolu s bratom pomohla jednému zo židovských väzňov utiecť z tábora. Tomu sa podarilo dostať k partizánom, za čo musela Alžbeta čeliť vyhrážkam smrťou. Po skončení vojny pracovala v prevádzke na výrobu kyselín ako pomocná laborantka a v roku 1965 prešla do pečivární. Neskôr si doplnila vzdelanie a vyučila sa za predavačku, čo využila v predajni s odevnými doplnkami. Tam pracovala asi sedem rokov. V Seredi žije až dodnes, kde sa o ňu stará jej syn Peter.

Na neuveriteľné svedectvá Alžbety Vargovej netreba nikdy zabudnúť, pretože dokážu priblížiť túto krutú dobu aj mladším generáciám. Krvavá história plná utrpenia by sa nikdy nemala zopakovať.