Dozviete sa ako prví. Seredčanka Petra Dubayová nám priblížila zákulisie natáčania filmu Sviňa

Petra Dubayová je veľký talent z nášho mesta, ktorý môžete poznať aj z našich článkov. O jej úspechoch sa vás totiž snažíme neustále informovať. Aktuálne sa Petra objavuje aj na filmových plátnách, kde stvárňuje dôležitú úlohu v novom slovenskom filme Sviňa. Ak ste film ešte nevideli, môžete si o ňom prečítať na tomto odkaze. Nám sa podarilo Petru vyspovedať a vďaka jej otvorenosti tak vznikol veľmi zaujímavý rozhovor. Čo nám prezradila z nakrúcania?

V rozhovore sa dozviete:

• Ako získala túto filmovú úlohu?
• Čo má spoločné s filmovou postavou, ktorú si zahrala?
• Ako vnímala natáčanie?
• Ako sa jej spolupracovalo so známymi hercami?
• Ktorá scéna bola pre ňu najnáročnejšia?
• Aká bola jej reakcia, keď sa videla vo filme?

O tvojich skvelých hereckých skúsenostiach sme už písali niekoľkokrát. Ako si získala túto filmovú úlohu? Musela si prejsť nejakými kastingami? Ako to celé prebiehalo?

Celý proces točenia filmu bol veľmi rýchly. A také bolo aj moje obsadenie. Zavolali mi necelý mesiac predtým, ako sa malo začať točiť, či by som mala záujem o niečo takéto, že majú na mňa kontakt od môjho pedagóga. Nemala som veľa času rozmýšľať, či do toho ísť, alebo nie. A nebola som ani na žiadnom kastingu, len som sa stretla s pani režisérkou, pánom producentom a porozprávali sme sa o filme a ich predstave a dohodli sme sa na spolupráci…

Film bol nakrútený podľa rovnomenného knižného bestsellera Arpáda Soltésza. Musela si si ju pred natáčaním prečítať kvôli vžitiu sa do úlohy Nadi?

Knihu som si prečítala hneď potom, ako som dočítala scenár. S prestávkami na výdych a nádych som ju zhltla za dva dni… Nebolo to povinné, ale ja to beriem ako časť prípravy a osobne mi prečítanie knihy veľmi pomohlo pri stvárnení postavy. Arpád v nej opisuje myšlienky a pocity Nadi, ktoré v scenári nie sú napísané. Scenár knihu nekopíruje, vyberá z nej určité situácie a mierne ich upravuje, takže prečítanie knihy beriem ako potrebnú „doplnkovú výživu“ pre herca k tomuto filmu.

Ako by si nám predstavila Naďu – filmovú postavu, ktorú si stvárnila? Máte niečo spoločné?

Naďa je mladé dievča. To máme spoločné. A na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to všetko. Ale aj keď som (našťastie) nezažila toľké trápenie, bolesť a hrôzu, vnímam, že na svete existuje. Je to všade okolo nás. Ako by som sa správala ja za daných okolností, ktoré prežíva Naďa? Keby som pochádzala z jej prostredia, mala jej rodičov, jej ambície, jej názory…? Pri tvorbe jej osobnosti som si kládla množstvo otázok, ktoré mi jej život priblížili, a tak vytvorili človeka, ktorým som sa snažila pred kamerou stať… Myslím, že najdôležitejšie bolo zamerať sa na to, čo všetko mám s Naďou spoločné. Sme ľudské bytosti, ktoré chcú (pre)žiť. Aj keď každá inak, s inými snami a okolnosťami.

reklama

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

Sleduješ politické dianie na Slovensku? Čo si myslíš o situácii, ktorú reflektuje dej filmu? 

Myslím si, že je nemožné nevidieť, čo sa tu u nás aj vo svete deje. Je úlohou nás všetkých, aby sme sa snažili veci trochu napraviť. (Budem parafrázovať postavu Ondra na konci filmu…) Myslím si, že veci nedokážem zmeniť. Možno len prispieť k zmene. Môžem byť sama slušným človekom, pracovať, mať rodinu, milovať, pomáhať a správať sa slušne. Ak by toto spravili všetci, svet by bol lepším miestom pre život…

Podľa režiséra a scenáristu Rudolfa Biermanna bolo vraj natáčanie mimoriadne hektické. Ako to spätne vidíš ty? 

Áno, bolo. Natočiť celovečerný film za 22 natáčacích dní znie ako nonsens… Tempo natáčania bolo rýchle, nároky vysoké, podmienky častokrát nepríjemné. Ale beriem to ako úžasnú skúsenosť.

Prezradíš nám aj nejaké zaujímavosti z natáčania?

Zaujímavosti… Čo možno divák nevie, že interiér resocializačného zariadenia sa natáčal v Pezinku v už zatvorenej bývalej liečebni… Atmosféru asi nemusím nejak extra opisovať, čitateľ asi chápe, že to nebolo nič príjemné…

Ako sa ti spolupracovalo s hercami ako Jozef Vajda, Marko Igonda, Diana Mórová a spol.?

Najčastejšie som natáčala s Dankou Droppovou, ktorá hrala Broňu. Predtým sme sa poznali len zbežne, z videnia a počutia. Počas točenia aj počas premiérového turné sme si veľmi sadli a myslím, že mnoho názorov na herectvo, umenie alebo život ako taký máme spoločné. Veľa sme si navzájom pomohli, najmä v scénach, v ktorých sme si neboli isté a boli pre nás výzvou… Mala som v nej úžasného hereckého partnera. To isté platí aj o Jakubovi Rybárikovi a Diane Mórovej, s ktorými som mala možnosť točiť. S ostatnými „veľkými“ hercami som sa stretávala len zbežne, s niektorými som sa počas natáčania na pľaci ani nevidela, až potom na premiére. Všetko sú to milí a skúsení ľudia, od ktorých sa mám veľa čo učiť a som šťastná, že som mohla s nimi pracovať na jednom filme.

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

Bolo pre teba natáčanie časovo a psychicky náročné? Ako dlho trvalo samotné natáčanie filmu a koľko času zabralo tebe?

Náročné to bolo asi po všetkých stránkach. Celkovo sa film točil mesiac, ja som mala 9 (intenzívnych) natáčacích dní. Počas septembra som ešte skúšala aj West Side Story v divadle, čiže, ak som zrovna netočila, bola som na skúške. A psychicky určite áno. Ja si rada veci pripúšťam a dostávam sa postavám pod kožu. Alebo inak povedané, inak to zatiaľ neviem a takto ma to baví. Takže niektoré noci boli ťažké, mnohokrát som si niesla z natáčania domov istý kus zlej nálady, smútku, melanchólie a únavy… Ale to patrí k našej práci a dôležité je vedieť, kedy som to ja a kedy to bola Naďa.

Vo filme sa objavili aj scény, v ktorých si musela pred kamery vystúpiť vyzlečená. Aké to bolo pre teba? Opíšeš nám svoje pocity?

Nebolo mi to príjemné. Ale myslím, že scény, kde som bola obnažená, boli filmové a použité účelne a vkusne. Je to súčasť náplne mojej práce.

Ktorá scéna bola pre teba najnáročnejšia? 

Scéna na „izolačke“. Definitívne. Z tej mi bolo zle. Počas točenia, aj keď som to videla na plátne.

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

Máš skúsenosti z filmu aj divadla. Ktorá z týchto možností ťa do budúcnosti láka viac? 

Neviem. Baví ma oboje. Veľmi. Každé pre niečo iné. A som vďačná, že mám skúsenosť s jedným aj druhým žánrom. Myslím, že by sa mi veľmi ťažko filmovalo, keby som predtým netvorila postavy v divadle. Výrazové prostriedky treba voliť síce úplne iné, no vnútri zažívate podobný proces a emócie.

Videla si film z pohľadu diváka? Ako ho vnímaš? Čo hovoríš na svoje herecké stvárnenie?

Film som videla dvakrát. Po prvom raze som nevedela, čo si myslím. Mala som len obrovskú hrču v hrdle, rozmazanú maskaru a stiahnutý žalúdok. Ale nevedela som sa na to pozerať nezaujato, odosobniť sa… Po druhom raze to bolo iné. Dopadli na mňa nové emócie, dokážem povedať (síce stále nie objektívne), že sa mi film páčil. Utvorila som si celistvejší pohľad na vec a bola som dotknutá a zasiahnutá. Svoj výkon asi ale neviem zhodnotiť. Prvý pocit bol, že: Poďme to celé pretočiť ešte raz, veď to je strašné. Je to zvláštne dívať sa na seba a neviem, či sa od toho niekedy odosobním.

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

Aké sú tvoje ďalšie ambície do budúcna? Čo si si zobrala z tohto nakrúcania?

Nemám konkrétne ciele, predstavy alebo vysnené postavy. Chcem sa zlepšovať, učiť sa, tvoriť a robiť to, čo ma baví. A toto nakrúcanie beriem ako cennú skúsenosť a motiváciu sa ďalej posúvať.

Je niečo, čo by si odkázala našim čitateľom?

Budem rada, ak si čitatelia Seredsity pozrú film Sviňa, poprípade sa o ňom doma alebo s kamošmi porozprávajú. Či už sa bude rozhovor týkať politickej situácie alebo filmárčiny, hereckých výkonov a slovenskej kinematografie.

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

ZDROJ: OSOBNÝ ARCHÍV PETRY DUBAYOVEJ

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.