Gašpar Serédy – osobnosť pochádzajúca zo Serede alebo len zhoda mien? Prečítajte si zaujímavosti o hornouhorskom kapitánovi

Zdroj: wikimedia.org/severovychod.sk

reklama

Možno sa aj vám podarí niekedy natrafiť na osobnosť, ktorá má rovnaké alebo podobné meno s minimálne jedným z miest na Slovensku.

Takou osobnosťou je napríklad aj Gašpar Serédy, o ktorom si v tomto článku môžete prečítať niekoľko faktov a zaujímavostí.

Gašparov pôvod

Gašpar Serédy (Serédi Gáspár, Gašpar Szeredi/Šerédy) sa narodil okolo roku 1490, presné miesto a dátum narodenia však nie sú známe. Sú však dve možnosti, odkiaľ mohol pochádzať.

Rod nižších šľachticov Šerédyovcov pochádzal zo zaniknutej obce Šered (Sered) vo Fejérskej stolici v Zadunajsku, no niektorí bádatelia ho spájajú s mestom Sereď. Preto sa niekedy označuje prídomkom Seredský, zo Serede.

reklama

Gašpar sa označuje za zakladateľa slávy a bohatstva tohto rodu. Jeho zásluhou sa Serédyovci postupne vyšvihli z chudobných šľachticov medzi popredných uhorských magnátov.

Zdroj: hu.wikipedia.org

Majetky za zásluhy

Vynikajúci vojak a vojenský veliteľ Gašpar Serédy sa po porážke uhorských vojsk pri Moháči v roku 1526 stal kapitánom horného Uhorska. V posledných rokoch mal ako zástupcu básnika Balázsa Szirákyho.

Spolu so svojím bratom Jurajom úspešne bojoval na strane Ferdinanda I. proti Jánovi Zápoľskému. Preslávil sa v roku 1528 dobytím hradov Trenčín a Likava a o dva roky dobytím Jágru (Eger). Vďačný Ferdinand I. ho odmenil skonfiškovanými majetkami svojich odporcov. Získal tak rozsiahle panstvá na západnom i východnom Slovensku.

Gašpar bol tiež poverený obranou mesta Košice pred ustupujúcim Jánom Zápoľským. Počas jeho neprítomnosti v meste sa však jeho zástupca Gregor Lónay a podkapitáni Juraj Esztény a Martin Gechey spojili s Jánom Zápoľským a 4. decembra 1536 vpustili jeho vojská dolnou bránou do mesta.

Ako odmenu za služby získal v roku 1541 tiež hrad Tokaj, v roku 1542 biskupstvo v Sedmohradsku. V roku 1546 mu kráľ potvrdil držbu na stupavské panstvo (aj na Pajštúnsky hrad) za 53-tisíc zlatých.

Gašpar aj jeho brat Juraj sa v tomto období dostali k obrovskému majetkovému bohatstvu. Okrem vyššie spomenutých to boli svätojurské a pezinské panstvá v Bratislavskej stolici a v oblasti Šariša makovické panstvo s hradom Makovica (Zborov).

Gašpar Serédy zomrel 1. marca 1550. Jeho tumba v autentickej podobe je umiestnená v samostatnej kaplnke Kostola sv. Juraja vo Svätom Jure pri Bratislave.

Tumba Gašpara Serédyho. Zdroj: muzeumpezinok.sk

Povesti a legendy

V súvislosti s hradom Pajštún existuje o Gašparovi Serédym legenda: „Smutného – presmutného veľmoža Gašpara Serédyho nevedelo nič rozveseliť. Kastelán Strajchel sa už bál aj o jeho život, a tak s pajštúnskym richtárom Ničom dali hlavy dokopy a vyhútali čosi nevídané.

Luciferovi do pekla poslali list podpísaný vlastnou krvou, aby im poslal takého gašpara, čo by ich pána aspoň raz rozosmial. Na hrad tak prišiel čert Rumo, prevlečený za dvorného blázna a vystrájal také čertoviny až pán Serédy pukal od smiechu. Keď sa Rumo vyšantil, tých, čo spísali žiadosť, si za odmenu vzal do pekla. Ktovie, možno i podľa mena hradného pána sa odvtedy dvorným šašom hovorí aj gašparkovia.“

O smrti jeho synovca a menovca Gašpara II. Serédyho existuje tiež historka. Pripomína ju aj malý renesančný pomník zo 16. storočia, ktorý sa nachádza na ceste medzi Bardejovom a mestskou časťou Dlhá lúka.

Odporúčame

Náš kaštieľ zmenil pred 110 rokmi majiteľa. Informovali o tom vtedajšie noviny a my si to pripomenieme

„Keď vraj mocný veľmož Žigmund Rákoczi navrhol Šeredymu, že jeho milovaný hrad (Zborov) kúpi, Gašpar, ktorý sa nechcel zachovať nezdvorilo, neodmietol, no zapýtal si astronomickú sumu tridsaťtisíc zlatých. Dukáty mali byť navyše všetky vyrazené v Sedmohradsku v jednom a tom istom roku a na všetkých mala byť Rákocziho podobizeň. Keďže toľko peňazí sa v Sedmohradsku nevyrazilo ani za niekoľko rokov, bol presvedčený, že Rákoczi podmienku nesplní.

Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa kupec o rok presne na deň dostavil na Zborov aj s dohodnutou sumou! Šeredy opúšťal hrad veľmi zronený. Keď sa na ceste otočil, aby v diali poslednýkrát zazrel svoju niekdajšiu rezidenciu, od žiaľu mu puklo srdce. Na mieste, kde sa tak stalo, nechala jeho manželka postaviť malý pamätník.“

Pomník Gašpara II. Seredyho. Zdroj: severovychod.sk

Ďalšie zaujímavosti, o ktorých ste možno nevedeli

Ako sme si v príbehu Gašpara Serédyho naznačili, tento pán mal veľké majetky, medzi ktoré patril aj Plavecký hrad. Postavený bol niekedy medzi rokmi 1256 – 1273, pravdepodobne ako kráľovská pohraničná pevnosť.

Zaujímavá je listina z roku 1291. Tá bližšie hovorí o okolnostiach jeho vzniku, hoci ide o udalosti staré takmer pol storočia. Hrad mal viacero majiteľov, medzi ktorými bol napríklad aj Stibor zo Stiboríc. Ten ho dostal od panovníka Žigmunda Luxemburského.

Do 16. storočia ho mali vo vlastníctve grófovia zo Svätého Jura a Pezinka. Keď posledný potomok rodu z Jura a Pezinka zomrel, hrad prepadol korune. Od tej ho získal Gašpar Serédy. Ten však mal hrad vo vlastníctve len krátko, nakoľko ho prepustil do záložnej držby Krištofovi Salmovi.

Hrad následne znova pomerne rýchlo menil majiteľov. V roku 1706 ho počas troch dní ostreľovalo cisárske vojsko, ktoré ho poškodilo a získalo z rúk kuruckých povstalcov. Odvtedy už nebol obnovený. V polovici 17. storočia prešlo sídlo panstva do Malaciek. Od roku 2014 na hrade prebieha konzervácia. Hrad je aj čiastočne rekonštruovaný.