Priestupný rokom sa nazýva ten rok, ktorý má o jeden deň viac než ten bežný, a to v dôsledku pridania 29. februára. Tento dodatočný deň sa pridáva v intervale štyroch rokov, aby sa korigovala nepresnosť v tradičnom solárnom kalendári, ktorý sa snaží zarovnať s prirodzenými cyklami Zeme okolo slnka.
Priestupný rok (resp. priestupný deň) bol známy už starým Egypťanom. Tí ho zaviedli už v treťom storočí pred našim letopočtom. Rimania mali iný systém, kedy rok trval 355 dní a každé dva roky sa pridal jeden priestupný mesiac navyše.
Tento systém zrušil rímsky císar Július Ceasar zavedením priestupného dňa. A práve z tohto obdobia je aj tradícia pridávania dňa do mesiaca február.
Systém priestupných rokov mierne upravil v 16. storočí pápež Gregor. Kalendár im po rokoch nesedel, a preto v roku 1582 preskočili zo 4. októbra rovno na dátum 15. október.
„Jednoducho vynechali 10 dní a odvtedy to počítame stále rovnako s tým, že každý štvrtý rok je priestupný. Pridávame ten deň ku koncu februára a roky deliteľné stomi sú priestupné len raz za 400,“ priblížil pre RTVS astronóm SAV Stará Lesná Ján Svoreň.
Zdroj: commons.wikimedia.org
Z tohto dôvodu musel gregoriánsky kalendár zaviesť pravidlá prestupného roka, aby túto odchýlku kompenzoval. Tieto pravidlá sa konkrétne týkajú vynechania niektorých priestupných rokov. Stanovil, že roky deliteľné 100 sú priestupné len vtedy, ak sú zároveň deliteľné 400 bez zvyšku.
V praxi to funguje tak, že každých 100 rokov sa jeden priestupný rok vynechá, avšak raz za 400 rokov sa zachová. To znamená, že v priestupnom roku 2000 bol zachovaný 29. február, zatiaľ čo roky 1700, 1800, 1900 a potom 2100, 2200 a 2300 boli a budú bez 29. februára.
To znamená, že ďalší preskočený priestupný rok nastane v roku 2100. Takže po roku 2096 bude ďalší priestupný rok až za 8 rokov, v roku 2104. Väčšina ľudí o tomto pravidle netuší, pretože v roku 2000 sa žiadny priestupný rok nevynechával.
Zdroj: seredsity.sk