Máte vo svojom okolí autistu? Čo je to autizmus a aké sú jeho prejavy? O tom a ešte ďalších zaujímavostiach sa dozviete v tomto článku
Neexistuje presné číslo, koľko ľudí s autizmom žije na Slovensku. Národné centrum zdravotníckych informácií sleduje totiž diagnózu autizmu iba v rámci porúch psychického vývinu. Kým napríklad v roku 2000 diagnostikovali túto poruchu u 539 ľudí, v roku 2016 ich bolo 1 500 a v roku 2017 to bolo 1 137 osôb.
Vychádzajúc zo štatistík, že 1 z 54 detí má diagnostikovaný autizmus, môžeme odhadovať, že na Slovensku žije 6- až 18-tisíc detí a mladých ľudí s autizmom. Ak k tomu prirátame aj dospelých, dostaneme viac ako 60-tisíc osôb.
Štúdie z posledných rokov dokazujú, že autizmus, resp. PAS – poruchy autistického spektra, nakoľko existuje niekoľko druhov autizmu, má stupajúcu tendenciu. Čo to však je? Ako sa prejavuje? Odpovede možno nájdete aj v našom článku.
Pár slov o autizme
Pojem autizmus pochádza z gréckeho slova „autos“ – vlastný, sám. Prenesene to vyjadruje stav, pri ktorom človek existuje izolovaný od spoločnosti a spoločenských interakcií. Ide o neurobiologicky podmienenú vývinovú poruchu, ktorá preniká celou osobnosťou človeka. Odráža sa v poruchách cítenia, správania aj myslenia.
Autizmus je mentálne postihnutie, ktoré:
- jedincovi bráni triediť informácie a porozumieť im,
- ovplyvňuje komunikáciu jedinca s ostatnými a jeho vnímanie sveta a ostatných ľudí,
- narušuje duševný vývoj dieťaťa v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.
Neexistuje jeden typ autizmu, ale veľa podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Pretože autizmus je porucha spektra, každý človek s autizmom má osobitnú skupinu silných stránok a čelí iným výzvam.
V rámci diagnostiky je možné autizmus identifikovať vo veku okolo dvoch alebo troch rokov. Niektoré súvisiace oneskorenia sa však môžu prejaviť aj skôr a je možné ich diagnostikovať už v osemnástich mesiacoch.
Pomoc pre autistov v Seredi
V Seredi sa nachádza Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Maják. Sídli na Slnečnej ulici č. 5. Telefonický kontakt na centrum je 0904 832 088 alebo email info@majakcentrum.sk.
Oslovili sme ich ohľadom pomoci pre autistov a ich rodičov. „Je možné, aby sme spoločne s rodičmi zistili, či ich dieťa má ťažkosti v zmysle autistického spektra.“
Pre rodičov a autistické deti ponúkajú poradenstvo, základnú diagnostiku a následnú starostlivosť so zameraním na pomoc deťom v sociálno-komunikačnej oblasti v domácom prostredí a na školách.
Navštíviť ich môžu aj dospelí s autizmom, napríklad s Aspergerovým syndrómom. Pýtali sme sa tiež na ďalšie možnosti a odborníkov, ktorých je možné v prípade potreby kontaktovať.
Sú to najmä: Mgr. Jánošíková Daniela, PhD. (Trnava), Mgr. Lazíková (Trnava), MUDr. Elena Činčurová – psychiater (Bratislava), MUDr. Soňa Petríková – psychiater (Trnava), MUDr. Tatiana Holovičová – neurológ (Trnava), MUDr. Alena Pobiecka – neurológ (Trnava), MUDr. Milan Pivoluska – neurológ (Trnava), MUDr. Iveta Folosová – neurológ (Šaľa), MUDr. Mária Kovácsová – neurológ (Galanta), Centrum Andreas (Bratislava).
Zdroj: majakcentrum.sk
Okrem spomínaného centra sa v našom meste venujú autistickým deťom tiež dve občianske združenia. Prvým je Pomocníček, o. z., ktoré prevádzkuje Denné centrum Pomocníček na Legionárskej ulici 1127/13 a BIBKO Therapy Center na ulici Čepeňská 4456/24A.
Druhým je Nikolka o. z., ktorého denné centrum nájdete na Novomestskej ulici č. 53. Obe tieto združenia pomáhajú hendikepovaným a ťažko chorým deťom s telesným, mentálnym alebo kombinovaným postihnutím vrátane porúch autistického centra a ich rodinám.
Znaky a prejavy autizmu
Medzi hlavné príznaky autizmu je možné zaradiť najmä problémy v sociálnej komunikácii a obmedzené, opakujúce sa správanie. Môžu sa objaviť už v ranom detstve a pretrvávať a zasahovať do bežného života.
Poruchy autistického spektra (PSA) sa nazývajú aj pervazívnymi vývinovými poruchami (PVP). To znamená, že duševné abnormality prenikajú do všetkých oblastí myslenia a sú v rôznej miere prenikavým rysom správania vo všetkých situáciách.
Klasifikácia druhov porúch autistického spektra je založená na niekoľkých uhloch pohľadu. Podľa sociálneho správania sa rozlišujú tri typy:
- uzavreté správanie: jedinec sa necíti dobre v kolektíve, aktívne sa vyhýba ľuďom, kontakt s okolím môže byť preňho stresujúci,
- pasívne správanie: jedinec nevyhľadáva kontakt s cudzími ľuďmi, vyhýba sa im,
- aktívne, ale zvláštne správanie: jedinec prijíma spoločnosť iných ľudí, no v sociálnej interakcii sa prejavuje zvláštnym spôsobom (napríklad kladie stereotypné otázky).
V autistickom spektre môžeme nájsť tieto diagnózy: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm (najnebezpečnejšia forma PSA), iná dezintegračná porucha v detstve, hyperaktívna porucha združená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm (najľahšia forma PSA), iné pervazívne vývojové poruchy a pervazívna vývojová porucha nešpecifikovaná.
Čo je príčinou či spúšťačom autizmu sa nevie. Zatiaľ je známe, že ide o neurovývinové ochorenie, za ktoré sú zodpovedné gény. Do akej miery zaň môže aj prostredie, napríklad pesticídy v jedle, vode či stresy, sa zatiaľ skúma.
Deti s autizmom
Svet dieťaťa s autizmom je možné vnímať ako monotónny, opustený a prázdny. Dieťa sa nemazná a nereaguje napríklad na podnety matky, na svoje meno alebo sa nepritúli.
Zatiaľ čo niektoré zvuky nemá rado a reaguje na ne záchvatom kriku, iné zvuky miluje a sú pre neho upokojujúce. Tieto deti ťažko nadväzujú očný kontakt a mávajú „zvláštny pohľad“. Ak aj zoberú svoje okolie na vedomie, tak len krátkymi, vedľajšími pohľadmi.
V abstraktnom a logickom myslení síce vynikajú, ale ich okruh záujmov je izolovaný. Výrazným znakom je autistická extrémna osamelosť (skôr duševná než fyzická), lipnutie na nemennosti a pohrúženie sa do extrémne úzkych oblastí. Charakteristické sú taktiež stereotypné pohyby, napríklad točenie sa na mieste a točenie predmetov alebo kývanie hlavou a rukami.
Pri autizme je potrebné sa zamerať aj na tieto tri oblasti:
- Sociálne zručnosti – dieťa s autizmom má problém s interakciou s ostatnými. Problémy v tejto oblasti sú jeden z najčastejších autistických symptómov.
- Komunikácia – asi 40% detí s poruchami autistického spektra vôbec nerozpráva. U 25 % až 30 % detí sa rozvinú jazykové schopnosti, no neskôr ich strácajú. Charakteristické sú nasledujúce aspekty: oneskorená reč, echolália, robotický alebo plochý hlas, problémy so zámenami, nepoužívanie a nereagovanie na gestá, neschopnosť zotrvať pri téme a zodpovedať kladené otázky, neschopnosť rozpoznať v tóne hlasu sarkazmus a humor.
- Správanie – autisti majú typické nezvyčajné správanie a záujmy. Správanie je často repetitívne – aj niekoľkokrát za pár hodín. Medzi typické vzorce správania patria napríklad fixácia na konkrétne objekty/predmety, motorický nepokoj, špeciálne rutiny a rituály, extrémna senzitivita, nekoordinovanosť a impulzivita.
Aspergerov syndróm
Nakoľko sú poruchy autistického spektra skupinou porúch mentálneho vývoja, ide o celú skupinu porúch, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Ako sme uviedli vyššie, existuje viac druhov autizmu. My si uvedieme najľahšiu formu autizmu – Aspergerov syndróm.
Podstatou tohto syndrómu je porucha sociálnych a komunikačných zručností, čiže človek nevie, resp. nerozumie sociálnym situáciám. Nevie si spojiť emóciu s jej prejavom u človeka, nechápe, aký má význam a ako by mal v takej situácii reagovať.
Ďalším znakom tohto syndrómu je motorická neobratnosť a výrazný a silný záujem. Poprípade sa tu môže vyskytnúť opakujúci sa, stereotypný vzorec správania alebo činnosti.
Vývin reči a komunikačné schopnosti ostávajú však zachované, hoci ľudia s týmto syndrómom nevedia komunikovať s ostatnými na rovnakej úrovni. Majú problém v nadväzovaní väzieb s inými ľuďmi. Sú uzavretejší, obľubujú rutinné činnosti. Pokiaľ ich nejaká nadchne, môžu v nej vynikať.
Majú priemerné, no paradoxne v niektorých prípadoch až nadpriemerné inteligenčné schopnosti. Napriek tomu, že ide o neurovývinovú poruchu, je možné u týchto pacientov pri včasnej diagnostike a liečbe dosiahnuť, že budú žiť plnohodnotný život.
Zaujímavosťou alebo nepomerom tohto ochorenia je, že vo väčšine prípadov sa vyskytuje u chlapcov. U ľudí s Aspergerovým syndrómom sa môžu prejaviť depresia, poruchy správania a závislosť od psychoaktívnych látok.
Hoaxy o autizme
Ani oblasť autizmu sa nevyhla rôznym hoaxom. Jedným z nich je ten, že autizmus spôsobuje očkovanie MMR vakcínou. S touto teóriou prišiel doktor Andrew Wakefield v roku 1998. Zistilo sa však, že podvádzal.
Nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene.
Minimálne v ôsmich prípadoch sa totiž ukázalo, že rodičia žalovali farmafirmy alebo úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov. Počas niektorých prípadov Wakefield vystupoval ako platený svedok v prospech aktivistov.
Vedci vyvrátili jeho teóriu vo viacerých výskumoch. Takže z pohľadu vedy nie je žiadna súvislosť medzi MMR očkovaním a autizmom.
Výskum ohľadom očkovania a autizmu robili aj vo Fínsku a Dánsku. Odborníci použili národné registre, odkiaľ čerpali údaje o vakcinačnom statuse a o súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka bola viac ako 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998. Aj v tomto prípade sa nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
MMR vakcína chráni dieťa proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Prvá dávka očkovania je podávaná po prvkom roku. Druhú dávku deti dostanú vo veku 3 roky a 4 mesiace. Od kedy bola vakcína zavedená, výrazne klesol počet detí nakazených týmito chorobami na historické minimum.
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.
Podporte článok zdieľaním.
NAJČÍTANEJŠIE
Mohlo by vás zaujímať
Sme lifestylovo-informačný web zameraný na regionálny obsah pre občanov mesta Sereď a všetkých okolitých obcí.