Múzeum holokaustu v Seredi si pripomenulo Pamätný deň rómskeho holokaustu. Kapela Sendreiovci venovala obetiam nádhernú pieseň

Zdroj: FB Múzeum holokaustu v Seredi

reklama

Múzeum holokaustu v Seredi si v pondelok 1. augusta 2022 pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu pripomenulo obete genocídy Rómov. Podujatia sa zúčastnil aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero, ako aj zástupcovia viacerých ministerstiev a diplomatických zborov.

Na podujatí nechýbala ani hudba, o ktorú sa postarala rómska kapela Sendreiovci z Kokavy nad Rimavicou. Obetiam neľudského zaobchádzania venovali nádhernú pieseň s názvom Aušvicate hin kher báro, ktorú zaspievala Janka Sendreiová.

Odporúčame

V Múzeu holokaustu v Seredi sa uskutoční vernisáž výstavy Prenasledovanie Rómov počas holokaustu

Na hrozivé udalosti by sme zabudnúť nemali

Pozvanie prijala aj štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR Viera Leščáková, štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Ondrej Dostál a riaditeľ sekcie Ochrany základných ľudských práv a slobôd Kancelárie verejného ochrancu práv Tomáš Čitbaj.

„Pamätným dňom si každoročne pripomíname udalosti z 2. augusta 1944, kedy jednotky SS za zúfalého boja Rómov o to, aby si zachránili holé životy, zlikvidovali celý „cigánsky rodinný tábor“ v Auschwitz-Birkenau. Podľa posledných výskumov mohlo v plynových komorách počas tejto noci zahynúť až 4 300 Rómov,“ povedal vedúci Múzea holokaustu Martin Korčok.
reklama

Na podujatí nechýbal ani 73-ročný Vladimír Špánik, ktorému sa podarilo spolu s pracovitými rómskymi chlapcami opraviť zabudnutý židovský cintorín v slovenskej dedine Vinodol a obnoviť tak kus histórie. „Rovnako ako Židia, aj Rómovia boli terčom nacistického holokaustu, čo podľa Špánika dodalo dielu hlbší rozmer,“ napísala zahraničná agentúra Reuters.

Zdroj: FB Múzeum holokaustu v Seredi

Výstava bude prezentovaná aj v knižnej podobe

V závere programu čakalo zúčastnených otvorenie výstavy Matěja Beránka s názvom Prenasledovanie Rómov počas holokaustu. Výstava by mala dostať aj knižnú podobu ako pomôcka pre pedagógov. Dostane sa tak do rúk školákov a občanov v komunitných centrách. Na vydaní publikácie bude spolupracovať aj splnomocnenec Ján Hero.

Výstava je zameraná na protirómsku politiku slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945 a perzekučné opatrenia nacistického režimu proti Rómom a Sintom. Tie vyvrcholili likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz–Birkenau.

Martin Korčok na záver dodal, že by bol rád, keby sa o genocíde Rómov hovorilo viac, a to nielen v kruhoch odbornej verejnosti, ale aj na školách, v rómskych komunitách a v spoločnosti všeobecne. „Verím, že týmto spôsobom môžeme zintenzívniť našu rolu v boji proti rasizmu a xenofóbii a zároveň búrať hranice stereotypov,“ uzavrel.