15.10.2019, meniny má

Od pondelka žije ľudstvo do konca roka na ekologický dlh. Prispeli k nemu aj Seredčania?

1. augusta 2019
Od pondelka žije ľudstvo do konca roka na ekologický dlh. Prispeli k nemu aj Seredčania?
pixabay.com
reklama

Týmto pondelkom ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré biosféra dokáže nahradiť za jeden rok. Od 29. júla tohto roku žije celý svet na tzv. ekologický dlh. Pritom rok 2019 je ešte len vo svojej polovici. Tento dátum uvádza nezisková organizácia Global Footprint Network (GFN) celosvetovo. Slovensko je na tom ešte o niečo horšie než všeobecné čísla a na dlh žije už od 22. mája 2019.

Dôsledky ekologického dlhu

Minulý rok nastal tzv. Celosvetový deň ekologického dlhu 1. augusta. V roku 2017 to bolo o deň neskôr, v roku 2003 až 22. septembra a v roku 1993  padol tento deň na 21. októbra. Z toho jasne vyplýva, že bod zlomu nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr, pričom tento rok je to zatiaľ najskorší dátum vôbec. Organizácia GFN varuje, že na zabezpečenie zdrojov spotrebovaných ľudstvom, ako napr. voda, pôda, drevo a čistý vzduch by bolo potrebné 1,75 zemegule. Dôsledkami ekologického dlhu sú ďalšie odlesňovanie, erózia pôdy, strata biodiverzity a zvyšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére. Celosvetový deň ekologického dlhu sa stanovuje od roku 1970, kedy pripadol na 29. decembra.

„Máme iba jednu Zem. Nemôžeme použiť 1,75 Zeme bez deštruktívnych dôsledkov.“ Zakladateľ GFN Mathis Wackernagel

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

V každej krajine je to inak

Dátum 29. júla 2019 je iba celosvetovým priemerom a situácia je iná v každej krajine. Ako informuje Svetový fond na ochranu prírody (WWF), malá krajina Katar na Strednom východe dosiahla ekologický dlh už po 42 dňoch. Naopak Indonézii trvalo dosiahnuť ekologický dlh úctyhodných 342 dní. Ďalej sa odhaduje, že Spojené štáty americké by na pokrytie svojich zdrojov potrebovali päť zemegúľ, Austrália 4,1 zemegule a Rusko 3,2 zemegule.

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

Situácia na Slovensku

Tlačová správa slovenskej pobočky WWF uvádza, že medzi najväčšie príčiny ekologického dlhu na Slovensku patrí produkcia CO2 z fosílnych palív, nevhodné poľnohospodárstvo a odlesňovanie. Slovensko by pre svoj súčasný životný štýl potrebovalo 2,6 planéty. Minulý rok sme svoje prírodné zdroje vyčerpali 27. mája, kým tento rok už 22. mája. Riaditeľka WWF Slovensko uviedla:

„Dlhodobo využívame zdroje skôr ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa.“

Obyvatelia Európskej únie predstavujú 7 % obyvateľov sveta, no vyčerpajú až 20 % biokapacity planéty. Európska únia tento rok dosiahla ekologický dlh 10. mája. K problému sa vyjadrila aj riaditeľka WWF European Policy Office:

„Naše správanie nie je len nezodpovedné, ale i nebezpečné. Dôsledkom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie – prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne cez 430-tisíc ľudí.“

Ilustračný obrázok. Zdroj: pixabay.com

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: spravy.pravda.sk
www.enviro.sk
www.tyzden.sk
refresher.sk
etrend.sk
Zdieľať na Facebooku

2 komentáre

    • admin píše:

      Bohužiaľ nehodláme odpovedať anonymným diskutujúcim, ktorým ide len o to poškodiť našej značke. Vo vašom prvom komentári ste nás bez žiadnych dôkazov obvinili z toho, že preberáme respektíve kopírujeme články. Na takéto hlúpe útoky nebudeme odpovedať a už vôbec na ne nebudeme odpovedať. Ak nám nabudúce chcete niečo vytknúť, skúste zvoliť formu konštruktívnej kritiky, vtedy s vami budeme diskutovať. Do tohto momentu je pre nás táto diskusia uzatvorená.

Pridaj komentár