24.11.2020, meniny má
20. novembra 2020

Opustené budovy sú plné lásky. Pozrite sa na monumentálne technické pamiatky z okolia Serede

Opustené budovy sú plné lásky. Pozrite sa na monumentálne technické pamiatky z okolia Serede
Zdroj: ciernediery.sk/FB Čierne diery/urbanexploration.sk
reklama

V našom okolí nájdeme mnoho krásnych historických budov, pamiatok, ale aj prírodných krás. Rovnaké čaro však ukrývajú aj miesta, ktorých osud skončil v zabudnutí, hoci v minulosti boli plné života. Vybrali sme pre vás technické pamiatky z nášho okolia, ktoré pre ich nenapodobiteľnú atmosféru stoja za navštívenie.

Niklova huta v Seredi

Známu Niklovu hutu zrejme netreba predstavovať žiadnemu Seredčanovi. S touto továrňou sa spája mnoho závažných problémov, ktoré si vyžiadali pozornosť viacerých aktivistov, úradníkov a médií. Leží pri nej toxická skládka lúženca, ktorá má až závratných 6,5 milióna ton a dosahuje priemerne 18 metrov. Niet sa čomu diviť, keďže sa tam ukladala už od 60. rokov 20. storočia.

Závod bol v prevádzke od roku 1961 do roku 1991 a vyrábal sa tu nikel z albánskej rudy, kobalt, síran, práškový nikel a uhličitan nikelnatý. Výroba sa skončila najmä pre svoju zlú povesť, keďže predstavovala obrovskú hrozbu pre životné prostredie.

Na prach sa občania sťažujú až dodnes. V súčasnosti je prvoradé nájsť spôsob, akým sa zbaviť nahromadenej skládky, a tak na využitie samotnej budovy nie je čas. Podľa predsedu Občianskeho združenia Naša planéta Michala Tótha by odvezenie odpadu trvalo 15 rokov a denne by ho muselo odvážať 50 vagónov.

Do areálu sa dostanete jednoducho, keďže prístup je voľný. Niklovku by však pred rozkrádaním mal chrániť strážca, ktorý pri vstupe skontroluje, či nie ste zlodeji. Obrovská stavba a areál vzbudzujú rešpekt a istým spôsobom majú svoje čaro, avšak ich dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľov mesta sú závážnym problémom, na ktorý sa snaží nájsť riešenie mnoho organizácií.

Pri nedávnej návšteve ministra životného prostredia Jána Budaja bol jedným z bodov rozhovoru aj spôsob, ktorý by situáciu mohol vyriešiť aspoň čiastočne. V blízkosti sa totiž nachádza investor, ktorý prišiel s nápadom, a to navoziť lúženec hlinou, ktorá vzniká pri čistení repy.

„Ten nápad so zavážaním hliny, ktorá vzniká ako sekundárny odpad je výborný, ale je tu nejaký vlastnícky vzťah. V prípade, žeby sa majiteľovi toto riešenie nepáčilo, je tu ešte možnosť zafóliovať tento priestor,“ vyjadril sa minister Ján Budaj.

Budúcnosť Niklovej huty je tak naďalej nejasná, no dúfajme, že jej v najbližšej dobe svitne aspoň na trocha lepšie časy.

Zdroj: ciernediery.sk

Zdroj: ciernediery.sk

Zdroj: ciernediery.sk

Trnavský cukrovar

Možno si niektorí z vás všimli cestou po Skladovej ulici v Trnave túto budovu, ktorá má pre Trnavčanov obrovský význam. Panorámu mesta definuje už od roku 1870, kedy bola dokončená jej stavba. Cukrovar postavilo konzorcium brnianskych obchodníkov na čele s Václavom Jursom.

Členom konzorcia bol aj Isidor Vincenz Flesch z Brunningen, ktorý mal s podnikaním v cukrovarníctve už určité skúsenosti. Uhorské ministerstvo poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu schválilo cukrovarskú akciovú spoločnosť, pod ktorou bol aj trnavský cukrovar. Dostala názov Izidor Flesch a spol.

Cukrovarníctvo v Trnave rozkvitalo aj preto, že sa v okolí nachádzali úrodné černozeme, a tak sa priemyslu ohromne darilo. Cukrovar sa spája s menom Karol Stummer, ktorý ho v roku 1876 odkúpil. Išlo o baróna z Rakúska, ktorý vlastnil aj cukrovar v Továrnikoch. Podnik pomohol v okolí zvýšiť zamestnanosť a postupne v ňom pracovalo čoraz viac ľudí.

Cukrovar svoju výrobu zastavil v roku 2004 z dôvodu rôznych regulácií a nariadení, ktoré ovplyvňovali trh s cukrom. Taktiež tomu dopomohli aj majetkovo-právne zmeny. V súčasnosti priestory slúžia ako sklad až na srdce cukrovaru – hlavnú budovu, ktorá chátra. Na mieste nenájdeme ani žiadne pôvodné cukrovarské technológie, zostalo z nich len pár artefaktov.

Štyri objekty cukrovaru patria k národným kultúrnym pamiatkam, a tak zo zákona musia byť udržiavané v akom-takom dobrom stave. Objavilo sa aj mnoho plánov na rekonštrukciu hlavných budov, no zatiaľ boli neúspešné. Investori tu plánovali prevádzkovať Kaufland alebo hotel, no zabránili im v tom vysoké náklady. Dnes má cukrovar na starosti akciová spoločnosť United Industries pod vedením Eduarda Šeba.

Zdroj: ciernediery.sk

Zdroj: ciernediery.sk

Zdroj: ciernediery.sk

Bellušov vodojem

Emil Belluš patrí medzi najvychýrenejších slovenských architektov a jedným z jeho diel je aj trnavský vodojem. Spolu s cukrovarom definuje panorámu mesta, keďže dosahuje výšku 50 metrov. Dokonca je od roku 2011 v noci nasvietený na modro-bielo, takže ho určite neprehliadnete. Žiaľ, nie je prístupný verejnosti, a tak ho zrejme nebudete môcť obdivovať zvnútra.

Medzi dôvody, kvôli ktorým sa doň nedostanete, patrí viacero nebezpečných faktorov ako úzke schodisko, nízke zábradlie, úseky s nedostatočnou šírkou pre priechod osôb, možnosti pádu a mnoho iných. Mesto by však chcelo poskytnúť možnosť navštíviť túto technickú pamiatku aspoň pri výnimočných udalostiach.

Vodojem začal svoju prevádzku v roku 1954, no výstavba prebehla už v rokoch 1942 až 1946. Má nezvyčajnú podobu, mnohým dokonca pripomína sériu Star Trek. Tvorí ho šesť železobetónových nosných pilierov a valec, v ktorom sa nachádza schodisko. Na vrchole by ste našli osvetľovaciu a vetraciu lucernu, ku ktorej sa dá dostať technickým rebríkom. Areál vodojemu, v ktorom sa skrýva aj nevyužívaný vodný rezervoár, je v súčasnosti udržiavaný lepšie než donedávna.

Zdroj: FB Čierne diery

Zdroj: FB Čierne diery

Zdroj: FB Čierne diery

Moravianský kaštieľ

Tento nádherný kaštieľ sa oplatí vidieť aj napriek tomu, že sa nachádza v širšom okolí. Nájdete ho v Moravanoch nad Váhom, neďaleko Piešťan a je skvelým miestom pre všetkých dobrodruhov a milovníkov umenia, keďže sa okrem iného stal domovom umeleckých vernisáží. Určite ho neprehliadnete, keďže sa nachádza v srdci obce.

Výstavba sa začala vďaka Turzovcom, no odvtedy vystriedal mnoho majiteľov. V minulosti pozostával z dvoch budov, ktoré boli v 16. storočí spojené do jedného celku. V 18. storočí mal na jeho vzhľad vplyv barok a o storočie neskôr pribudlo aj schodisko. V období 1. svetovej vojny našiel využitie ako nemocnica a počas 2. svetovej vojny sa stal miestom vzdelávania. V roku 2006 ho odkúpila spoločnosť ART hotel s. r. o., no rozhodla sa ho predať ďalej, a to slovinskému investičnému fondu. Odvtedy prebiehali exekučné konania a objekt dlhé roky chátral.

Kaštieľ obklopuje lesopark, ktorý je skvelým miestom pre oddych. V minulosti boli častými návštevníkmi aj turisti z Piešťan, ktorí sa v ňom zastavili na ceste z kúpeľov. Dnes na ňom prebieha rekonštrukcia a je miestom mnohých umeleckých výstav pod názvom Artrooms Moravany.  V parku nájdete umelecké inštalácie, ktoré v noci ožívajú rôznymi farbami. Kaštieľ sa tak postupne darí obnovovať do podoby, ktorá bude tešiť všetkých jeho návštevníkov, keďže v ňom prebehlo už zopár workshopov a dokonca aj festival Mikro Hradby Moravany.

„Primárny cieľ – zachrániť kaštieľ pred skazou v hodine dvanástej – sme viac-menej splnili. Tento rok vidíme, že o výstavu a návštevu kaštieľa je väčší záujem a ja verím, že časom sa to bude len zlepšovať. Ďalšie smerovanie kaštieľa bude primárne závisieť od záujmu a podpory verejnosti,“ povedal pre Denník N Róbert Vydra, šéf občianskeho združenia Kaštieľ Moravany.

Zdroj: urbanexploration.sk

Zdroj: Denník N – Vladimír Šimíček

Zdroj: FB Kaštieľ Moravany

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: ciernediery.sk, urbanexploration.sk, dolnastreda.sk, attelier.sk, refresher.sk, dennikn.sk
Zdieľať na Facebooku