19.04.2024, meniny má

Pamätník umučených symbolizuje najtemnejšiu dobu v našej histórii. Čo nám má pripomínať a kto ho navrhol?

22. októbra 2018
Zdroj: seredsity.sk
22. októbra 2018

Pamätník umučených symbolizuje najtemnejšiu dobu v našej histórii. Čo nám má pripomínať a kto ho navrhol?

Pamätník umučených symbolizuje najtemnejšiu dobu v našej histórii. Čo nám má pripomínať a kto ho navrhol?
Zdroj: seredsity.sk
reklama

„Mysli na posledný výkrik a bôľ obetí, život ktorých nám zničila fašistická zloba.“

Poslaním pamätníkov je, aby nám niečo pripomínali a aby sme na ich hlavný odkaz nikdy nezabudli. Pamätník umučených ste počas prechádzok v Seredi mohli vidieť už mnohokrát. Dôvod, prečo vznikol a čo nám má pripomínať, sa dozviete o pár riadkov nižšie. Najprv sa však musíme vrátiť späť do minulosti.

Temné obdobie rokov 1939 – 1945 je zapísané ako najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva známy ako 2. svetová vojna. Šesť rokov trvali neprestávajúce boje na piatich svetadieloch. Počas nich zahynulo 45 – 65 miliónov ľudí, medzi ktorými boli desiatky miliónov civilistov. Škody, ktoré vojna spôsobila, sú nevyčísliteľné.

Zdroj: seredsity.sk

reklama

Najrozsiahlejší ozbrojený konflikt

Druhej svetovej vojny sa zúčastnilo 61 štátov, ktorých obyvateľstvo tvorilo 80 % populácie Zeme. Na jednotlivých stranách bojovali proti sebe Spojenci (spojenecké štáty) a krajiny Osi (Os Berlín – Rím – Tokio). O víťazstve jednej či druhej strany rozhodovali detaily v stratégii, načasovaní, množstve vojakov, ale aj vo vojenskej technológii.

Celkové výdavky na túto vojnu sa vyšplhali na sumu 4 trilióny amerických dolárov (4 000 000 000 000 $). Najväčšie straty počas 2. svetovej vojny utrpel Sovietsky zväz, ktorý prišiel najmenej o 26 miliónov obyvateľov. Do tohto počtu boli zarátané aj obete stalinského teroru na vlastných občanoch a občanoch obsadených území, ktoré sa po roku 1945 stali súčasťou ZSSR. Odhaduje sa, že 17 miliónov z nich boli nevinní civilisti. Kvôli tomuto konfliktu stratila krajina 13 % obyvateľstva.

Teror, ktorý priniesol nacistický režim Adolfa Hitlera, bol hrôzostrašný už od začiatku. Na nevinných ľudoch páchal zločiny, ktoré boli dovtedy nepredstaviteľné. Okrem ovládnutia celej Európy bolo jeho cieľom ukončiť takzvanú židovskú otázku.

Zdroj: seredsity.sk

Konečné riešenie židovskej otázky

Podľa Hitlera a jeho poradcov mohla byť konečným riešením iba genocída Židov, ktorá nadobudla neuveriteľné rozmery najmä v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. V tomto tábore našlo smrť viac než 3 milióny väzňov.

Pojmom holokaust označujeme štátom programovo riadenú a plánovanú perzekúciu a genocídu európskych Židov uskutočňovanú v rokoch 1933 – 1945 nacistickým Nemeckom a jeho satelitmi. Ide o systematické prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských či politických skupín počas druhej svetovej vojny, ktorého najpočetnejšími obeťami boli práve Židia.

Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 až 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Židov. V táboroch smrti zomrelo aj vyše 70 000 Slovákov, ktorí boli deportovaní z nášho územia počas trvania prvej Slovenskej republiky, ktorá bola do prijatia ústavy známejšia ako Slovenský štát. Toto obdobie sa radí medzi smutnú časť našej histórie.

Slovenská republika vznikla 14. marca 1939 a trvala do 8. mája 1945, keď kapitulovala vláda. Hoci sa dnes nájde mnoho zástancov tohto obdobia, musí nám byť jasné, že obdobie prvej Slovenskej republiky je temným obdobím našich dejín a neobišlo, bohužiaľ, ani naše mesto.

Zdroj: seredsity.sk

Pracovným táborom v Seredi prešlo v období od roku 1941 do roku 1945 približne 16 000 Židov, z ktorých bola väčšina zavraždená počas holokaustu. V konečnom dôsledku zahynulo v koncentračných táboroch okolo 68 až 71 000 Židov deportovaných z nášho územia a ďalších asi 30 000 zo slovenských území obsadených Maďarskom.

Prenasledovanie zo strany Hlinkovej gardy sa týkalo aj Čechov, Rómov či demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Nespokojnosť s fašistickým režimom a s postavením Slovenska ako satelitného štátu nacistického Nemecka vyústila až do Slovenského národného povstania, ktoré začalo 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami. Po porážke povstaleckej armády Nemcami v noci z 27. na 28. októbra 1944 prešla časť jednotiek na partizánsky spôsob boja, v ktorom pokračovali až do oslobodenia krajiny na jar 1945.

Pamätník obetiam holokaustu v Seredi

Pamätník umučených je z výtvarného a architektonického hľadiska najhodnotnejším dielom z povojnových pomníkov a pamätníkov. Tento pamätník bol odhalený 1. apríla 1970 na pamiatku umučených Židov – obetí druhej svetovej vojny.

Zdroj: seredsity.sk

Autormi pomníka sú Ferdinand Konček, Ilja Skoček, Ľubomír Titl a akademický sochár Vladimír Hučko, ktorý je syn seredského rodáka, sochára Jána Hučka.

Ako môžete vidieť na fotkách, z podesty vyrastá 12 pylónov symbolicky ukončených v tvare židovských náhrobkov, ktoré v spodnej časti pamätníka spája štvorhranný žulový prstenec. Na každej strane štvorhranu je vysekaná kresba s námetmi holokaustu. Na jednej z nich je nápis: „Mysli na posledný výkrik a bôľ obetí, život ktorých nám zničila fašistická zloba.“

Zdroj: seredsity.sk

Je nesmierne dôležité pripomínať si históriu a najmä jej chyby a temné obdobia, aby sa v budúcnosti už neopakovali. Pripomínať si ju a hovoriť o nej je našou povinnosťou, pretože aj v 21. storočí sa nájdu jednotlivci, ktorí sú schopní popierať holokaust a obdivujú fašistickú diktatúru Slovenského štátu.

Nech nám tento pamätník zostane navždy v našich mysliach ako spomienka na nevinných ľudí, ktorí zomreli len preto, že boli rozdielnej národnosti, náboženského vyznania alebo farby pleti. Už nikdy viac.

„Kto zachráni jeden život, zachráni celý svet.“ Úryvok z Talmudu

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Zdroj: seredsity.sk

Podporte článok zdieľaním.

Zdroje: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď: dejiny mesta. Sereď: Mesto Sereď, 2002. ISBN 80-968022-3-2, wikipedia.com
Zdieľať na Facebooku