Od začiatku výkopových prác sledujeme prácu Richarda Hričovského a Patrika Eckerta z OZ Seredské nábrežie. Pravidelne vám tak prinášame sumáre ich posledných pokrokov a nálezov.
Za posledný týždeň sa toho na „stavbe“ opäť mnoho udialo. Prečítajte si s nami, ako pokračuje príbeh odkrývania Panskej ľadovne Seredského kaštieľa.
Ako môžete vidieť nižšie na fotke, v spolupráci s Mestskou políciou v Seredi sa podarilo umiestniť kameru tak, aby bol priestor výkopových prác pod neustálym dohľadom.
„Objekt aj okolie ľadovne je odteraz chránený kamerovým systémom napojeným na mestskú políciu. Systém bol umiestnený tak, ako sme požadovali. Ďakujeme.“
V predošlých príspevkoch ste mohli vidieť, že „zásypová jama“ je naozaj rozľahlá a Rišo s Patrikom si mysleli, že narazili na jej koniec, resp. ohraničenie. Ako však sami často spomínajú, vždy ich niečo prekvapí. Aj teraz to tak bolo. Za „posledným múrom“ je ešte pokračovanie.
„Naša sonda za pomyselným posledným múrom potvrdila náš predpoklad. To, čo sme doteraz odkryli, nie je celý objekt… zásyp, v ktorom sa nachádzajú aj kachlice z interiéru kaštieľa sa nachádza aj za našou pomyselnou poslednou stenou… Aj múr vedený pozdĺž južného krídla kaštieľa pokračuje tiež za touto stenou.
Skúmame aj jednotlivé steny, ich zloženie a dokonca aj ich sklon či previazanosť. Ľadovňa, tak ako ju vidíme teraz, bola prestavovaná či zasýpaná postupne. Vidíme to na veku muriva aj na vrstvách jednotlivých zásypov.“
Po týchto odhaleniach ich čakalo ešte vybratie celého zásypu prvej časti, jeho triedenie a odvoz nepotrebného a odpadového materiálu.
V jednom z príspevkov OZ Seredské nábrežie na ich sociálnej sieti ste mali možnosť vidieť aj rôzne nábojnice, ktoré sa im počas výkopových prác podarilo nájsť.
Tentokrát však narazili na neidentifikovaný železný predmet, kvôli ktorému pre istotu zavolali políciu SR. Nakoniec si tento „podozrivý kus železa“ odviezol policajný pyrotechnik.
Ako bolo vyššie spomenuté, ďalšou fázou bolo vybratie celého zásypu prvej časti, čo by bez ťažkej techniky nebolo možné. Na vlastné náklady im ju zabezpečila firma Haus Land – Prúdy Sereď a pomohol „šikovný strojník zo Šintavy“, ktorým ďakujú za pomoc.
A hoci sa už chalanom podarilo vyčistiť celú prvú časť zásypu, nie sú ešte na konci. Lopaty a bagre vymenili za lopatky a metličky a pokračujú ďalej, nakoľko sa zdá, že ich projekt je ešte väčší, ako mysleli.
„Dnes sme vyčistili posledný zásyp ľadovne. To však neznamená, že sme na konci. Potvrdilo sa nám viac teórií a bolo by obsiahle ich sem písať, tak to skrátime. Súčasná podoba ľadovne je výsledok prestavieb naprieč storočiami. Ak povieme, že stojíme v ľadovni, bude to pravda. Ak povieme, že stojíme vo vodnej priehrade hradu Šintava, tiež to bude pravda. Ak povieme, že ľadovňa bola spojená s kaštieľom, tiež to bude pravda.
Ako to môžeme vedieť? Základy múru, ktoré sme našli na dne ľadovne, potvrdili našu teóriu, že betónové časti, ktoré boli robené na začiatku 20. storočia, sú vlastne zabetónované prechody. Potvrdila nám to aj sonda, ktorú sme zhotovili medzi ľadovňou a kaštieľom. Múr pokračoval priamo ku kaštieľu.
Čo je na tom najzaujímavejšie? Ak by tam nebol zásyp, dostali by sme sa z ľadovne rovno do pivnice kaštieľa a naopak. To je klenbová pivnica na foto. Neskôr slúžila ako sklad uhlia, na to si mnohí pamätajú. Nachádza sa pod kaštieľom a smeruje kolmo na našu ľadovňu.
Obnovenie prepojenia tejto pivnice a ľadovne by vytvorilo jedinečnú expozíciu, dokumentujúcu nielen stáročia prestavieb, ale aj existenciu hradu Šintava. Začali sme totiž skúmať aj dno ľadovne. Tu sme však už vymenili lopaty za lopatky a metličky a pod štrkovým dnom ľadovne sme našli niečo, čomu sa budeme venovať zajtra. Nenašli sme zlato, našli sme viac…“
Ako spomínajú ďalej, samotné čistenie spodnej časti ľadovne už robili ručne, aby nepoškodili steny a materiál nakladali do lyžice bagra. Ako prvý našli základ múra smerujúci ku kaštieľu, čo potvrdila aj sonda medzi ľadovňou a kaštieľom.
O príbehu Panskej ľadovne v Seredi a šikovných chalanoch z OZ Seredské nábrežie sa vďaka zdieľaniu na sociálnej sieti postupne dozvedá celé Slovensko.
Patrika Eckerta tak vyspovedali v Trnavskom rádiu aj v Rádiu Slovensko, kde prezradil, ako v čase, keď bol ešte žiak na základnej škole (pred vyše 20 rokmi) natrafil na „ľadovňu“ počas branného cvičenia v zámockom parku:
„Všimol som si, že je tam narušená štruktúra zeminy a že vytŕča nejaká zvláštna dutina z toho a odvtedy ma to zaujímalo, že čo tam je.“
Celé roky sa snažil identifikovať, o aký objekt ide, k čomu mu dopomohli nielen archívne dokumenty, ale aj miestni pamätníci a odborníci z Krajského pamiatkového úradu.
Pre Rádio Slovensko sa vyjadril aj archeológ Matúš Sládok, ktorý komentoval nálezy z konca druhej svetovej vojny a identifikoval ich ako zdravotnícky materiál bývalého vojenského poľného lazaretu: „Napríklad ampulky, nejaké liekovky, dokonca ešte aj s obsahom týchto liečiv. Tieto nálezy budú potom deponované v Mestskom múzeu v Seredi.“