19.04.2024, meniny má
6. septembra 2022

Prvá písomná zmienka o obci Gáň pochádza zo zoborskej listiny z roku 1113. Vedeli ste, že názov obce má slovanský pôvod?

Prvá písomná zmienka o obci Gáň pochádza zo zoborskej listiny z roku 1113. Vedeli ste, že názov obce má slovanský pôvod?
Zdroje: zeleznicnastanica.sk/sk.wikipedia.org
reklama

V poslednej dobe ste mohli zaregistrovať naše články venované histórii a rôznym zaujímavým informáciám z okolitých obcí. Dnes vám prinášame ďalší článok z tejto „série“.

Pôjdeme sa pozrieť do neďalekej obce Gáň. Leží na juhozápadnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej roviny v okrese Galanta. Stredom územia v smere sever – juh preteká potok Derňa, ktorého tok je jedným z bývalých ramien Váhu. Obec Gáň tvoria dve katastrálne územia – Gáň a Brakoň.

Z histórie obce Gáň

Prvá písomná zmienka o obci sa objavila v zoborskej listine kráľa Kolomana z roku 1113. Táto listina obsahuje majetkový súpis zoborského opátstva a spolu so zoborskou listinou z roku 1111 patrí medzi najstaršie uchovávané písomnosti na území Slovenska.

Nakoľko je v listine uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodov v ich chotároch, je neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia.

reklama

Podľa etymologických výskumov pochádza názov obce Gáň z osobného mena „Gan“, ktoré má slovanský pôvod. V bulharčine existuje napríklad osobné meno „Gan“ odvodené od mena Dragan.

V období prvej písomnej zmienky v roku 1113 bola obec rozdelená na dve časti s rovnakým názvom. V spomínanej listine sa pri vyhotovovaní majetkového súpisu zoborského opátstva uvádza, že tieto majetky patrili opátstvu už pred vpádom moravského vojvodu Otta na Slovensko. Na základe toho sa predpokladá, že obec Gáň bola osídlená najmenej od 10. – 11. storočia.

Zoborská listina z roku 1113. Zdroj: commons.wikimedia.org/Martin Hlauka

Gáň patril od 11. storočia do Bratislavskej župy. O jeho celkovom vývoji získame prehľad aj z údajov o počte domov a obyvateľov. Najstarší údaj o počte obyvateľov je z kanonickej vizitácie z roku 1781. V Gáni vtedy žilo 220 katolíkov, 9 židov a 65 osôb iného vierovyznania.

Pri prvom sčítaní ľudu v Gáni nevedelo čítať a písať 47 mužov a 47 žien, vedelo 21 mužov a 2 ženy a len čítať vedelo 35 mužov a 57 žien. V Brakoni nevedelo ani čítať, ani písať 37 mužov a 35 žien, vedelo 7 mužov a 1 žena a len čítať vedelo 20 mužov a 22 žien.

Dôležitým medzníkom pre ďalší vývoj obce bol 1. november 1881, kedy bola zahájená železničná premávka na trati Galanta – Sereď. Železnica poskytla v nasledujúcich desaťročiach mnohým obyvateľom z Gáňa živobytie.

Na vývoj a celkový stav obyvateľstva nepriaznivo pôsobili časté epidémie. Cholerová epidémia v roku 1831 si vyžiadala od 28. augusta do 15. septembra v Brakoni 8 a v Gáni desať životov. Medzi obeťami bol aj Jozef Csuty, šľachtic z Gáňa. Ďalšia epidémia vypukla 12. júna 1849. Vyžiadala si v Gáni 9 a v Brakoni 7 životov. Posledná veľká cholerová epidémia bola v septembri a októbri roku 1866. V Gáni zomrelo na túto chorobu 10 a v Brakoni 12 osôb.

Významné budovy v obci

V obci nájdeme rímskokatolícky Kostol sv. Rodiny z 12. storočia, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Ondrejovi. Ide o ranorománsku stavbu s dodatočne pristavanou sakristiou na južnej strane. Kvôli prebiehajúcej reformácii a neustálym bojom bol v 17. storočí kostol spustnutý a opustený.

V roku 1745 ho dal na vlastné náklady obnoviť miestny šľachtic Juraj Pacer a kostol dostal barokovú prestavbu. Loď získala klenbu a na bližšie neuvedenom mieste pod kostolom bola vytvorená krypta rodiny Pacer. Pred vchodom pribudla predsieň – žobračovňa.

Patronícium kostola bolo zmenené v roku 1756 na dnes používané sv. rodiny. Pre zlý stav bola v roku 1845 zbúraná gotická sakristia a nahradila ju nová prístavba na južnej strane apsidy. Zamurované južné okno nahradilo o niečo menšie, vytvorené v severnej stene apsidy.

Kostol sv. Rodiny. Zdroj: apsida.sk

Kostol sv. Rodiny. Zdroj: apsida.sk

Nasledovalo niekoľko ďalších rekonštrukcií. Prvá z nich bola v roku 1851, kedy vymenili celý krov objektu a bola opravená strešná vežička. Posledná prebehla v roku 2014. Počas nej bola odstránená cementová omietka a prezentované boli stredoveké detaily – zamurovaný južný ústupkový portál, spodný sokel stien a odkrytá spodná časť východného okna apsidy.

Tri románske okná na južnej fasáde sú prezentované len odlišnou farbou omietky. Naznačené vstupy do zaniknutej severnej sakristie a na kazateľnicu boli zamurované, keďže v románskej etape ešte neexistovali.

Kaplnka sv. Anny sa nachádza v miestnej časti Brakoň. Ide o barokovú kaplnku z konca 18. storočia, upravenú v roku 1908. Je to objekt s polygonálnym uzáverom a čiastočne prestavanou vežou na priečelí. Vežu ukončuje ihlanová strecha vo vrchole so zdobeným kovovým krížom. Fasády sú členené lizénovými rámami.

Ďalšou zaujímavou stavbou je kaštieľ pochádzajúci zo začiatku 17. storočia. Je vybudovaný v renesančnom slohu. V 18. storočí bol zväčšený o arkádu a prístavbu a v 20. storočí bol upravený na byty.

Je to budova so zvýšeným prízemím s pôdorysom tvaru L. Fasáda orientovaná do ulice je už moderná. Smerom do dvora sa nachádza pôvodná arkáda so širokými až segmentovými oblúkmi. Krytá je pruskými klenbami. V jednotlivých miestnostiach sú čiastočne zachované pôvodné renesančné klenby.

Kaštieľ v Gáni. Zdroj: google.com/maps

Iné zaujímavosti o obci

Počiatky obce Gáň siahajú až do obdobia praveku. Začiatkom 60. rokov minulého storočia pracovníci Archeologického ústavu SAV zistili viacnásobné narušenie kostrových hrobov. Tie boli súčasťou rozsiahlejšieho pohrebiska, ktoré je však už z veľkej časti zničené.

V roku 1962 boli zachránené zlomky ľudských kostí a dve bronzové esovité náušnice. Vďaka nim sa pohrebisko datuje do 11. storočia. Najstaršie stopy osídlenia boli zistené v polohe „Za štrekou“. Koncom augusta 1981 tu bolo povrchovým prieskumom získaných niekoľko črepov z hrubostennej keramiky s prímesou sľudy na temene prieskovej duny v severnej časti chotára obce.

Spomedzi osobností obce je najvýznamnejším a najznámejším rodákom rožňavský diecézny biskup Vladimír Filo. Narodil sa v roku 1940, v roku 1962 bol vysvätený za kňaza. V roku 1968 odišiel do Ríma, kde študoval filozofiu na Gregoriánskej fakulte a v roku 1989 začal vyučovať cirkevné právo na Bohosloveckej fakulte v Bratislave.

V rokoch 1970 – 1995 pôsobil v obci ako kňaz Vojtech Babulík, SDB, pôvodom z Nemšovej. Bol známym a obľúbeným kazateľom v rozhlase a na početných ľudových misiách.

Ďalším významným obyvateľom obce je profesor Eduard Bublinec. Narodil sa síce v Komárne, ale roky svojej mladosti prežil v Gáni, kde absolvoval aj ľudovú školu. Strednú školu a gymnázium navštevoval v Galante.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: obecgan.sk, sk.wikipedia.org, apsida.sk, slovenskehrady.sk, uski.sk, sered.fara.sk
Zdieľať na Facebooku