ROZHOVOR: Seredčan Ján Jankulár je najmladším riaditeľom detského domova v histórii Slovenska. Mladý vek preňho nebol nikdy prekážkou

Človek si môže pomyslieť, že v detskom domove sa nachádzajú deti, ktoré nikoho nemajú. Opak je pravdou. Údajne až 98 % detí má svojich rodičov, ktorí z rôznych dôvodov nechcú alebo nemôžu vykonávať svoju starostlivosť.

Detský domov musí preto deťom nahrádzať starostlivosť, lásku, pocit domova a bezpečia. Nemôže byť len nejakou inštitúciou, formálnym miestom pre deti, ktoré nemali to šťastie na milujúcu rodinu. Áno, v prvom rade je to domov. Domov pre deti, ktoré väčšinou netúžia po ničom inom, ako po láske rodičov.

Seredčan Ján Jankulár, riaditeľ detského domova (DD) v Seredi, vytvára spolu so svojím profesionálnym tímom domov pre sedemdesiat takýchto detí. Vyspovedali sme naozaj šikovného, mladého a veľmi perspektívneho človeka z nášho mesta, ktorý sa stal riaditeľom už vo svojich 24 rokoch.

Vďaka tomu sa stal najmladším riaditeľom detského domova v histórii Slovenska. Ešte nikomu pred ním sa niečo podobné nepodarilo, a preto sme veľmi radi, že je Sereď vďaka svojim občanom opäť o niečo výnimočnejšia.

reklama

V rozhovore sa dočítate:

• Kde študoval a pracoval riaditeľ DD, kým sa vypracoval k takejto dôležitej funkcii?
• Čo všetko obnáša práca riaditeľa DD?
• Čo všetko dala táto práca mladému riaditeľovi do života?
• Aké a koľko detí sa nachádzajú v DD v Seredi?
• Aký majú deti režim?
• Ako to funguje s adopciou a ako sa stará DD o dieťa po 18 roku života?
• Ako sa financuje chod DD?

Vyštudovali ste gymnázium. Prečo ste sa po jeho ukončení rozhodli pre štúdium práva? Pracovali ste niekde počas vysokoškolského štúdia?

Právo som sa rozhodol študovať už počas základnej školy, hoci som sa chvíľu pohrával aj s myšlienkou študovať informatiku. Oblasť práva mi však bola oveľa bližšia. V myslení ma ovplyvnil predovšetkým môj otec, ktorý mi bol vždy vzorom. Väčšiu časť pracovného života pôsobil ako policajný funkcionár, takže k právu a spravodlivosti som mal vždy blízko, nakoľko som v tom vyrastal.

Skvelé základy a prípravu pre moje ďalšie štúdium mi dalo seredské gymnázium, ktorého som absolventom. Veľmi rád spomínam na tieto časy a štúdium na tomto gymnáziu by som odporučil aj mladším čitateľom.

Počas štúdia práva na vysokej škole som sa zamestnal ako pomocný vychovávateľ v Detskom domove Sereď (od roku 2019 zo zákona zmena názvu na Centrum pre deti a rodiny Sereď). Pracoval som prevažne v noci s deťmi v špecializovanej skupine pre deti s duševnými poruchami a cez deň som bol v škole, nakoľko som študoval denne. Bolo to náročné obdobie, ale dalo sa to zvládnuť, ak mal človek usporiadané priority.

Ste najmladším riaditeľom detského domova v histórii Slovenska. Ako sa vám to podarilo? Prečo ste sa rozhodli Váš pracovný život zamerať na túto sféru?

V čase, kedy som ukončil štúdium ako 24-ročný, sa uvoľnilo miesto riaditeľa. Ja som sa chcel pôvodne uberať cestou trestného alebo obchodného práva, ale kolegovia ma prehovorili, aby som sa prihlásil na výberové konanie. A to som vyhral. Aj vďaka niekoľkým rokom praxe, kedy som si na vlastnej koži skúsil, aké je to pracovať s našimi deťmi.

Je to náročná manažérska práca, v ktorej musí byť človek k dispozícii 24 hodín/7 dní v týždni, ale je tam nádherná pridaná hodnota, ktorá v iných prácach chýba, a to sú deti, pre ktoré to všetci robíme. Napriek iným pracovným ponukám, sú to práve deti a určitý verejnoprospešný faktor, ktorý ma v danej práci drží dodnes.

Zdroj: Seredsity.sk

Ako dlho pracujete v pozícii riaditeľa DD?

Momentálne to bude už ôsmy rok.

Čo všetko obnáša práca riaditeľa DD?

Ako som povedal, je to predovšetkým manažérska práca. Pre predstavu, zamestnávame skoro 70 ľudí a poskytujeme starostlivosť 70 deťom a rodinám v rôznych zariadeniach. Sme jedným z mála zariadení, ktoré poskytuje starostlivosť aj deťom s duševnými poruchami, na čo som obzvlášť hrdý.

Je to práca predovšetkým o rozpočtovej zodpovednosti a hľadaní ďalších zdrojov financovania, o riešení problémov a poskytovaní pomoci tým, ktorí ju potrebujú najviac. Neraz sa stane, že je potrebné riešiť problémy aj o druhej ráno, lebo sa umiestňuje dieťa v rámci 24-hodinového neodkladného opatrenia. Zároveň je mi veľmi nápomocné aj moje vzdelanie predovšetkým v oblasti pracovného, občianskeho, rodinného aj trestného práva.

Ďalej sa venujem aj legislatívnej činnosti a pripomienkovaniu zákonov v našej oblasti. Aby som mohol úspešne presadzovať naše záujmy v rámci Slovenskej republiky, som predsedom riaditeľov a zamestnancov detských domovov za Trnavský kraj, členom celoslovenského výboru riaditeľov, gestorom sekcie sociálnych  pracovníkov, členom finančnej komisie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny a členom sekcie duševných porúch. Takže niekedy je naozaj náročné sa obracať. Našťastie mám úžasných kolegov, ktorí sú mi veľmi nápomocní.

Čo Vám doteraz táto práca dala a čo ste sa pri nej naučili?

Predovšetkým obrovské množstvo skúseností, ktoré človek nezíska z kníh ani odborných článkov, ale musí si to prežiť. Vďaka tejto práci som získal veľmi cenné skúsenosti z oblasti manažmentu a riadenia ľudí. Okrem toho si, samozrejme, cením aj bohaté skúsenosti v rámci spolupráce so štátom a verejnou správou ako takou.

Napríklad spolupráca s ministerstvami, predovšetkým s Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny, Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny, úradmi práce alebo s Trnavským samosprávnym krajom. Počas práce častokrát spolupracujete tiež s prokuratúrou na rôznych stupňoch a súdmi SR, Centrom pre medzinárodnú ochranu detí, ombudsmanmi alebo  komisárom pre deti. Okrem toho však aj realizovanie projektov v rámci eurofondov, fondov a štátneho rozpočtu.

Ste aj členom mestskej komisie. Akej konkrétne?

Komisia pre rozvoj mesta a životného prostredia. Hlavnou náplňou sú odporúčania pre mestské zastupiteľstvo k projektom mesta a taktiež navrhovanie činnosti. Teda, čo sa má realizovať. Ak by som mal byť konkrétnejší, tak ide o odporúčania k prenájmu a predaju nehnuteľností vlastnených mestom Sereď alebo taktiež odporúčam aj architektonické riešenia dieL.

Aký je Váš názor na DD?

Detské domovy prešli za posledných 20 rokov obrovskou cestou. V minulosti fungoval internátny typ, od roku 2003 je to rodinný typ. Rodinný typ si môžete predstaviť ako väčší byt pre 10 detí, o ktoré sa stará 6 vychovávateľov, psychológ, sociálny pracovník, špeciálny a liečebný pedagóg a zdravotná sestra.

Na Slovensku sa nachádza 70 takýchto štátnych detských domovov a môžem hrdo povedať, že Centrum pre deti a rodiny Sereď (detský domov) patrí medzi špičku. Ak porovnáme Centrá pre deti a rodiny na Slovensku so štátmi v EÚ, Slovenská republika ako krajina poskytuje pre deti lepšie podmienky ako väčšina vyspelých štátov v EÚ.

Ako sa líši výchova detí v tradičnej rodine oproti rodine v detskom domove?

V podstate sa líši vo väčšom počte detí a dovolím si povedať, že majú lepšie podmienky u nás, ako mnohé deti v bežných rodinách. Samozrejme, skoro každé dieťa by si okamžite vybralo možnosť byť doma s rodičmi. Lebo láska mamy a otca je to jediné, čo nevieme nahradiť a deti týmto nedostatkom veľmi trpia.

Aké výsledky dosahujú deti z detského domova v škole?

Závisí to od toho, v akom veku a stave k nám deti prichádzajú. V mnohých prípadoch prídu veľmi sociálne zanedbané, týrané a nechcené. Tieto faktory sa, žiaľ, často prejavujú aj v škole, preto patria naše deti medzi slabších študentov. Hoci sa snažíme docieliť, aby bola škola priorita a venujeme tomu veľa času, máloktoré dieťa to tak berie.

Ony žijú svojimi existenčnými problémami a tým, že ich rodičia odvrhli. To je skutočnosť, s ktorou sa niektorí nevyrovnajú celý život a je to dlhý proces. O to viac ma teší, ak sa nájde šikovný študent, ktorému škola naozaj ide a baví ho. Máme však medzi deťmi aj veľa šikovných športovcov.

Aký denný režim majú deti ?

Nakoľko sa snažíme nahradiť rodinu, tak presne taký, ako majú mnohé deti doma. Budíček, raňajky, škola, príchod domov, krúžky, príprava na vyučovanie, vychádzka, večera a večierka podľa veku. Počas víkendov chodia na rôzne výlety, akcie, grilovačky, kino, zoo, zápasy, kúpaliská… Závisí, samozrejme, od počasia a od povinností, ktoré deti majú napr. do školy.

Koľko detí je úplných sirôt, polosirôt a koľko z nich má rodičov? Môžete nám povedať, z akého prostredia pochádzajú deti vo vašom DD?

Paradoxom je, že bežný človek si zvykne myslieť, že v detskom domove sa nachádzajú prevažne deti, ktoré nikoho nemajú. 98 % detí však má rodičov, ktorí sa o ne odmietli starať alebo ich starostlivosť zanedbávali a boli im odobraté.

Od roku 2019 vykonávame aj ambulantnú a terénnu sociálnu a psychologickú prácu, aby sme počet umiestnených detí znížili. Všetky deti pochádzajú z patologického alebo sociálne slabšieho prostredia.

Koľko detí je rómskych a aký je ich vzťah k tejto menšine?

Tento problém sa netýka zďaleka len rómskej menšiny. Rómskych detí je približne cca 50 %. Ja osobne, ani nikto z kolegov, vôbec nevnímame, či je dieťa rómske alebo nie. Pre nás sú to všetko deti, ktoré potrebujú starostlivosť a lásku.

Zdroj: Seredsity.sk

Čo sa deje s mladými ľuďmi v detskom domove po 18. roku života? Aký je ten prechod? Ako sa o deti staráte vy ako DD po dovŕšení dospelosti?

Dieťa sa po dovŕšení 18. roku života stáva plnohodnotným dospelým človekom s plnou spôsobilosťou na právne úkony. To znamená, že dieťa sa môže rozhodnúť, že opustí detský domov. V takom prípade mu zabezpečíme prácu, ubytovanie a dostane finančnú podporu.

Alebo sa dieťa rozhodne, že zostane u nás a ukončí si školu alebo má školu už ukončenú a môže ísť pracovať. V takom prípade prechádzajú na byty pre mladých dospelých, kde môžu zotrvať do 25 rokov a všetky výdavky platíme dieťaťu naďalej my.

Každé dieťa sa snažíme presvedčiť na druhú možnosť, avšak často sa stáva, že v okamihu dovŕšenia 18. roku sa dieťaťu ozve rodina s cieľom obohatiť sa na príspevku, ktorý dieťaťu pri odchode poskytujeme. Je to veľmi smutná realita.

Aké vyhliadky do budúcna majú tieto deti?

Tým, že žijeme v Seredi, kde sa nachádza dostatok pracovných príležitostí, ich vyhliadky sú výborné. Závisí už len na každom z nich, či budú chcieť niečo preto aj urobiť. Z našej strany majú vždy podporu, ale ten krok musia urobiť samy.

Aký je Váš názor na adopciu a ako by ste opísali ideálnych adoptívnych rodičov?

Na Slovensku existujú tri formy náhradnej starostlivosti, a to: náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a osvojenie v závislosti od rozsahu rodičovských práv a povinností. Ideálni žiadatelia sú takí, ktorí presne vedia, čo chcú. V praxi sa však často stáva, že žiadatelia kladú svoje osobné záujmy nad záujmy detí. Vtedy nám náhradná starostlivosť stroskotá.

Nie je nič horšie, ako keď dáte dieťaťu nádej na lepší život, ale zároveň mu ju zoberiete, lebo žiadatelia mali inú predstavu a majú veľa iných povinností, ako starať sa o deti. Táto skutočnosť je jedna z vecí, ktorá ma dokáže naozaj rozzúriť.

Koľko detí počas existencie DD odišlo do náhradných rodín? A naopak, koľko detí prišlo a aký bol dôvod?

Detský domov existuje cca 70 rokov. Takže sú to stovky detí, ktoré išli do náhradných rodín. Ročne sa pohybujeme na úrovni max. päť detí. Väčšiemu počtu bráni predovšetkým vyšší vek detí, nemožnosť vyslovenia osvojiteľnosti alebo súrodenecké väzby.

Stáva sa však, že sa podarí aj sanácia, kedy sa deti môžu vrátiť späť do rodinného prostredia, lebo v rodine sa upravili pomery natoľko, že zvládnu ich výchovu. Rodina podlieha v takom prípade neustálej kontrole.

Deti prichádzajú vždy podľa voľnej kapacity z celého Slovenska. Môžeme povedať, že kapacitu máme skoro stále naplnenú. V priemere môžeme hovoriť o príchode 10 detí ročne. Celkovo máme na Slovensku umiestnených okolo 5 000 detí.

Aké deti najčastejšie odchádzajú do adopcie? Stalo sa už, že si rodičia dieťa vzali a potom ho vrátili späť do DD, že si to rozmysleli? Je to vôbec možné?

Najčastejšie sú to, samozrejme, bábätká. Ten proces je v tomto prípade veľmi rýchly. Ak sa podarí takéto osvojenie, tak je to naozaj krásny pocit, lebo dieťa dostalo druhú šancu. Hoci sa v detskom domove snažíme nahradiť rodinu, nie je to úplne možné a nevyrovnáme sa individuálnemu prístupu osvojiteľov.

Žiaľ, stáva sa aj to, že niektorí osvojitelia majú dieťa u seba niekoľko rokov, následne sa im zmenia určité životné skutočnosti, odmietnu sa o dieťa starať a dieťa putuje späť do detského domova.

Finančne utiahnuť DD nemôže byť určite jednoduché. Ako ste sa s týmto popasovali Vy?

Detský domov je štátnou inštitúciou zriadenou Ústredím práce, soc. vecí a rodiny, takže sme financovaní zo štátneho rozpočtu. Približný ročný rozpočet detského domova je vo výške 1,2 milióna eur. Je však nevyhnutné neustále sedieť nad rozpočtom a obrátiť každé euro niekoľkokrát, lebo rozpočet nám pokryje len základné potreby zo zákona.

Ďalším zdrojom financovania sú eurofondy, nadácie, občianske združenie, sponzorstvo a iné. Je nevyhnutné stavať kvalitné projekty a následne sa s nimi uchádzať o podporu. Týmto spôsobom dokážeme získať a preinvestovať každý rok viac ako 100 000 eur nad rámec prideleného rozpočtu.

Počas môjho pôsobenia môžem povedať, že sme preinvestovali viac ako 700 000 eur. Vďaka tomu sme zrevitalizovali skoro celý detský domov a sme dnes modernou inštitúciou, ktorá poskytuje deťom tie najlepšie podmienky, aké sú možné.

Všimli sme si, že organizujete pre deti podujatia so známymi osobnosťami, ktoré ich motivujú v ich ďalšom živote. Pomohlo to deťom a kto ich príde potešiť tento rok?

Snažíme sa deťom dopriať niečo navyše, keďže osud k nim nebol taký priaznivý, ako k mnohým iným. V minulom roku to bol napr. Atilla Végh, Ego, Majself a iný. V tomto roku to, samozrejme, nemôžem prezrádzať, lebo to by už nebolo prekvapenie.

Každý rok sme zvykli organizovať aj charitatívnu zábavu v marci, z ktorej celý výťažok išiel pre deti. Žiaľ, covid naše plány mení už tretí rok. Čo však môžem prezradiť, mimo bežných aktivít pre deti ako tábory, výlety, kúpaliská, turistika sme si pre deti pripravili aj pobyt pri mori v Chorvátsku.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v budúcej kariére. Je niečo, čo by ste na záver chceli odkázať našim čitateľom?

Ak by som mohol odkázať jednu vec, tak by to bolo skôr prianie. Aby sme v sebe opäť našli viac ľudskosti, pochopenia či úcty. Spoločnosť ešte nikdy nebola tak polarizovaná, ako v týchto dňoch. Rok 2022 by pre nás všetkých mal byť akousi druhou šancou na to, byť ešte lepšími a ohľaduplnejšími ľuďmi.

Zdroj: Seredsity.sk

Páčil sa vám rozhovor? Podporte ho zdieľaním.