13.08.2022, meniny má
13. marca 2022

Sedem pamiatok a zaujímavých miest v našom okolí, ktoré sa oplatí vidieť. Môžete si ich užiť aj ako rodina

Sedem pamiatok a zaujímavých miest v našom okolí, ktoré sa oplatí vidieť. Môžete si ich užiť aj ako rodina
Zdroj: m.smedata.sk/smolenice.com
reklama

Hoci vonkajšie teploty to nenaznačujú, pomaly, ale iste nám začína jar. Po dlhej zime a koronavírusových lockdownoch nás to čím ďalej, tým viac láka von, do prírody, na výlety.

Na Slovensku máme naozaj množstvo miest, ktoré môžeme vo voľnom čase navštíviť. Rôzne hrady, zámky, kaštiele, hradiská a ďalšie kultúrne či prírodné pamiatky. Dnes si priblížime zopár takých pamiatok v našom okolí a možno vás inšpirujeme tipom na výlet.

Smolenický zámok

Význam Smoleníc vzrástol v 15. storočí najmä vďaka tomu, že bol v obci postavený zámok. Stal sa centrom a sídlom smolenického panstva. Medzi jeho významných vlastníkov patrili napríklad Országhovci, Ján Pálffy či gróf Juraj Pálffy st.

V súčasnosti ho vlastní a využíva Slovenská akadémia vied (SAV). Pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti – záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti a vyhliadková veža.

reklama

Na zámku sa taktiež organizujú svadby a rôzne národné aj medzinárodné konferencie. Od brány po vežu musia turisti prekonať 156 schodov. Na miestnom cintoríne nájdete hrobku rodu Pálffyovcov a neďaleko zámku sa nachádza hradisko Molpír. Ďalšie informácie o zámku nájdete tu.

Zdroj: smolenice.com

Zdroj: smolenice.com

Hradisko Molpír

V 6. storočí pred n. l. sa na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch rozprestieralo na ploche 12 – 14 ha veľké hradisko. V rokoch 1890 až 1895 preskúmal túto lokalitu smolenický farár N. Sándorfi. 

Našiel tu opevnenie s troma obrannými múrmi, praveké osídlenie a preskúmal 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry, zväčša s mohylovým násypom. Hrobový inventár predstavuje klasickú mohylovú kultúru, s mečom s jazykovitou rukoväťou a ihlicou s pečatidlovou hlavicou.

Zdroj: Daniel Bíro

Zdroj: Daniel Bíro

V rokoch 1963 – 1971 prebiehal na hradisku systematický výskum Archeologického úsatvu SAV pod vedením Mikuláša Dušeka, ku ktorému sa v roku 1967 pridala Siegrid Dušeková. Odokryla 15 mohýl s 51 birituálnymi hrobmi, v urnových a kostrových hroboch boli nájdené početné keramické a bronzové predmety, ale aj zlaté drôtiky.

Areál hradiska je možné rozdeliť do troch častí – dve predhradia a akropola, s celkovou rozlohou 12 ha. Obývané boli iba akropola a horné predhradie. Domy stáli na umelých terasách a boli jedno, dvoj a trojpriestorové. Vykurovalo sa v nich jednoduchými ohniskami i kopulovými pecami.

Ďalšie pece slúžiace na pečenie chleba sa našli aj na akropole, spolu ich bolo šesť. V susedstve jedného z domov stála pec, v ktorej sa zistili zvyšky tavby a železná lupa – ide o najstaršiu železiarsku pec na našom území.

V súčasnosti je hradisko voľne prístupné. Uskutočnila sa tu pamiatková obnova a prezentácia častí opevnenia, brány, kultového objektu a cisterny. O jednotlivých objektoch informuje návštevníkov text na tabuliach tvoriacich súčasť náučného chodníka.

Z hornej časti je nádherný výhľad do okolia a na Smolenický zámok, ktorý je doslova hneď vedľa hradiska. V obci Smolenice sa nachádza tiež Múzeum Molpír umiestnené v budove starej fary. Okrem iného tu môžete vidieť aj exponáty zo spomínaného hradiska. Viac informácií nájdete na tomto odkaze.

Zdroj: Daniel Bíro

Zdroj: Daniel Bíro

Kláštor Katarínka

Nachádza sa neďaleko obcí Naháč a Dechtice, do katastra ktorej aj patrí. V súčasnosti sú to už len ruiny pôvodne starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej.

Kláštor patril františkánskemu rádu a bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom. Podľa legendy sa tu zjavovala sv. Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu.

Barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný. Patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. V 17. storočí bol kláštor niekoľkokrát poškodený počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy ho opravili. V roku 1786 bol však dekrétom Jozefa II. zrušený ako stovky ďalších kláštorov v krajine.

Zdroj: vypadni.sk

Zdroj: katarinka.sk

Zdroj: katarinka.sk

V súčasnosti ho Občianske združenie Katarínka spolu so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže postupne zachraňujú prostredníctvom projektu Katarínka.

Ku kláštoru sa môžete dostať tromi cestami:

  • pešo z Naháča po modrej turistickej značke trvá cesta 40 minút,
  • z Dechtíc trvá cesta 1 hod. a 20 minút – autom sa dá ísť po hranicu lesa, nakoľko ďalej je zákaz vjazdu,
  • z Dobrej Vody sa po modrej turistickej značke dostanete na Katarínku za 1 hod. a 20 minút.

Hrad Gýmeš

Ide o zrúcaninu hradu nachádzajúcu sa nad obcou Jelenec, na južnom svahu pohoria Tribeč. Hrad postavili pravdepodobne v rokoch 1253 – 1270. Veľký hrad vznikol spojením, resp. opevnením viacerých menších budov (hradov), ktoré boli postavené v tesnej blízkosti.

V roku 1950 prešla zrúcanina hradu do majetku štátu. Bol zverený pod správu Štátnych lesov, ktoré však nevedeli zabezpečiť jeho záchranu.

V súčasnosti sa obnove hradu venuje Občianske združenie Castrum Ghymes, ktoré pôsobí na hrade od novembra 2011.

Na hrad vedie niekoľko prístupových ciest:

  • prvá cesta je z priľahlej obce Kostoľany pod Tribečom a zaberie okolo 35 až 40 minút,
  • druhou možnosťou je Jelenec – Remitáž, odkiaľ trasa trvá asi hodinu.

Ďalšie zaujímavé informácie nájdete na tejto stránke.

Zdroj: slovenskycestovatel.sk

Zdroj: slovenskycestovatel.sk

Hrad Červený Kameň

Počiatky hradu siahajú do prvej polovice 13. storočia. Česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská ho nechala postaviť pred rokom 1240. Najskôr bol kráľovským majetkom, následne vystriedal viacerých majiteľov. Boli medzi nimi napríklad Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Thurzovci.

V roku 1537 bol starý hrad zbúraný. Na jeho mieste boli postavené štyri obranné veže spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vďaka tomu vznikla moderná renesančná pevnosť. V tom období vlastnil hrad Anton Fugger. Koncom 16. storočia prešiel do majetku rodiny Pálffyovcov, ktorí ho premenili na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou.

V súčasnosti hrad spravuje Slovenské národné múzeum. Prebiehajú v ňom prehliadky v slovenskom a anglickom jazyku v rámci veľkého aj malého okruhu. Časť hradných priestorov je sprístupnená aj zadarmo a bez sprievodcu. Viac o hradných expozíciách nájdete tu.

Zdroj: visitbratislava.com

Zdroj: visitbratislava.com

Hrad Dobrá Voda

Ide o zrúcaninu gotického hradu. Leží v strednej časti Malých Karpát v okrese Trnava. Jeho nadmorská výška je 320 m n. m. a rozloha je 8 467 m2. Názov má odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí.

Postaviť ho dal Aba Veľký v poslednej tretine 13. storočia. Ďalší významný vlastník bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho vlastnil štyri roky. Koncom 14. storočia ho ako dar získal Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda.

Jeho poslednými vlastníkmi boli Erdődyovci. Mali veľký majetok – vlastnili mnoho kaštieľov a palácov v mestách. Potom hrad Dobrá Voda začal pustnúť. Po Rákocziho povstaní dočasne slúžil ako panské väzenie.

Ľudové povesti hovoria, že je prepojený podzemnými chodbami so Smolenickým zámkom. Hrad je voľne prístupný verejnosti.

Zdroj: odklinaniehradov.sk

Zdroj: odklinaniehradov.sk

Hlbočiansky vodopád

Ide o jediný vodopád v pohorí Malé Karpaty. Nájdete ho v Hlbočianskej doline neďaleko obce Smolenice. Je vysoký 9 metrov, ale jeho mohutnosť závisí od množstva vody v potoku.

Najlepší čas na návštevu je po období dažďov, kedy je v ňom veľa vody. Mimo tohto obdobia sa môže stať, že vodopád bude vyschnutý. Preto má názov aj Občasný vodopád.

Najkratšia trasa k nemu vedie zo Smoleníc. Trvá približne pol hodinu a je vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Zdroj: vypadni.sk

Zdroj: vypadni.sk

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: sk.wikipedia.org, smolenice.com, kamnavylet.sk, muzeum.sk, katarinka.sk, seredsity.sk
Zdieľať na Facebooku