21.09.2019, meniny má

Seredčanka Romana Adamcová zachraňuje korytnačie mláďatá a vysádza stromy ako dobrovoľníčka na Kostarike

30. júla 2019
reklama

Aj tento seredský príbeh nám potvrdzuje fakt, že Seredčania sú ľudia neobmedzených možností, talentu a chuti byť úspešný. Dnešný príbeh bude o Seredčanke Romane Adamcovej, ktorá sa rozhodla precestovať tisícky kilometrov, aby mohla pomáhať. Vybrala si exotickú Kostariku, ktorú si vďaka prírodnej kráse a mentalite ľudí ihneď zamilovala. ‘Pura vida’ ako vravia domáci Ticos.

Romana je 29-ročná Seredčanka, absolventka nášho gymnázia a donedávna žila a pracovala v Anglicku. Pred návratom na Slovensko však chcela zažiť niečo nové a nevšedné. Niečo, v čom by dokázala skĺbiť záľubu v cestovaní a zároveň by vykonala aj niečo prospešné pre našu zem.

Romanin príbeh teda začína myšlienkou, že by bolo skvelé spojiť príjemné s užitočným. Letná dovolenka sa tak zmenila z „ničnerobenia a relaxu“ na úžasný zážitok plný dobrodružstva a pomoci tým najzraniteľnejším. Prvotná myšlienka tak bola na svete, nasledoval prieskum zahraničných dobrovoľníckych organizácií, ktoré ponúkajú programy zamerané na pomoc zvieratám na našej planéte.

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Dobrý výber organizácie a rýchle vybavenie žiadosti

Začalo sa googlenie dobrovoľníckých programov. Ak rozmýšľate aj vy nad niečím podobným, spoločne s Romanou vám odporúčame stránku www.volunteerworld.com, kde si viete vybrať rôzne dobrovoľnícke programy, ktoré sa organizujú po celom svete. Na vás je už len výber krajiny a konkrétneho programu. Výhodou tejto stránky oproti iným je to, že komunikujete priamo s organizáciou, a teda informácie nie sú sprostredkované treťou stranou.

Zvolila si program na pomoc korytnačkám, ktoré sú dnes už ohrozeným druhom a hrozí im vyhynutie. Okrem toho sa v tomto programe venovala aj výsadbe stromov, čisteniu pláží od plastového odpadu a monitoringu zvierat v jednotlivých častiach džungle. Momentálne je tam Romana jediná Slovenka, respektíve Seredčanka, takže máme byť na čo hrdí.

Následne poslala žiadosť, na ktorú do týždňa dostala pozitívnu odpoveď, a dobrodružstvo sa mohlo začať. Na začiatku ešte musíte zaplatiť poplatok za ubytovanie a stravu. Ako nám Romana povedala, tieto poplatky brala ako minimálny finančný príspevok, ktorým môže pomôcť danému projektu, nakoľko tieto programy sú zväčša neziskové, prípadne minimálne podporované daným štátom. Čo sa týka komunikácie s takouto organizáciou, nemusíte sa ničoho báť. Veľmi radi vám odpovedia na všetky vaše otázky a objasnia prípadné nejasnosti. Poradia vám, čo si určite nemáte zabudnúť zbaliť so sebou a poskytnú vám informácie o samotnom cestovaní v danej krajine.

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Korytnačky zachraňujú pred ľuďmi

Prevažnú časť pobytu sa Romana venuje už spomínaným ohrozeným korytnačkám, ktoré je potrebné chrániť pred ľuďmi samotnými. V krajine existuje skupina pytliakov, ktorí vyhrabávajú nakladené vajíčka z pláží a následne ich predávajú do rôznych reštaurácií. Pytliaci sú väčšinou domáci ľudia bez vzdelania a práce, ktorým niečo takéto dokáže zarobiť veľmi pekné peniaze. Samozrejme, nebezpečenstvo predstavuje pre dospelé jedince aj všetok plast v moriach a oceánoch a pre mláďatá aj rôzni predátory (kraby, vtáky, ryby).

Pre dobrovoľníkov je najdôležitejšie nájsť korytnačky ešte pred pytliakmi. To znamená obchôdzku 12 km pláže za každého počasia. Nakoľko korytnačky kladú vajcia v noci, dobrovoľníci musia byť rýchlejší ako bezcitní predajcovia nenarodených mláďat. Po nájdení a vykopaní vajíčok ich musia zaniesť do liahne (anglicky Hatchery pozn. red.). Aj tu sa pracuje na smeny, nakoľko liahne sú strážené nepretržite 24 hodín.

Korytnačky sa podľa druhu vyliahnu medzi 50 a 70 dňom. Vyliahnuté mláďatá sa následne kvôli výskumným účelom odmerajú a odvážia. Nakoniec sa vypúšťajú do mora, kde začína nová kapitola ich života. Štatisticky však len jedno mláďa z tisíc prežije až do dospelosti a vráti sa na tú istú pláž, z ktorej pochádza, znova naklásť vajíčka.

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Spojenie s prírodou mimo civilizácie

Takýto dobrovoľnícky pobyt trvá zvyčajne jeden až 12 týždňov (záleží od dĺžky víz pre danú krajinu) alebo dlhšie, ak človek vycestuje na pár dní a znova sa vráti. Romana strávila dva týždne na projekte v Pacuare (Karibik) a dva týždne na projekte v Matapalo (Pacifik). Posledné dni zo svojho 6-týždňového výletu strávi cestovaním a spoznávaním tejto krásnej a rozmanitej krajiny, ktorá je založená a zmýšľajúca veľmi ekologicky.

Projekt v Karibiku sa nachádza doslova mimo civilizácie. Takmer žiadny signál, elektrika iba na solárnu energiu a žiadna teplá voda poskytujú človeku možnosť väčšej spojitosti s prírodou a odlúčenie sa najmä od mobilného telefónu a sociálnych sietí. Romana tu tiež získala skúsenosti so zvieracím monitoringom v džungli, kde zbierali jednotlivé dáta. Okrem toho čistili pláže, pracovali okolo kempu, a taktiež vylepšovali celé prostredie pre budúcich dobrovoľníkov.

V Matapalo sa okrem pomáhania korytnačkám zúčastnila aj na výsadbe stromov. V spolupráci s miestnou školou ich za jeden deň vysadili viac ako sto a do konca augusta je cielom zasadiť 2 000 stromov v danej oblasti.

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Súkromný archív Romany Adamcovej

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdieľať na Facebooku

Pridaj komentár