Seredskí Freebird vydali ďalší singel z nového albumu. „Svedomie“ vás zaujme skvelým textom

Zdroj: Freebird/Rastislav Ďuri

reklama

Prednedávnom sme vás v našom článku informovali o seredskej rockovej kapele Freebird a jej novom singli s názvom Digitálny heroín.

Rockové trio v zložení Martin Čuperka (gitara), Tomáš Racko (spev, basgitara) a Patrik Pacher (bicie) sa po trojročnej pauze pustilo do novej tvorby a prináša 12 piesní, ktoré sa objavia na albume s názvom Ozveny duše.

Chalanov a všetky ich novinky môžete sledovať aj na Facebooku kapely, ktorý nájdete na tomto odkaze.

Odporúčame

Poznáte seredskú kapelu Freebird? Pripravujú nový album a my vám predstavujeme prvý singel

Ďalší singel je na svete

Po piesni Digitálny heroín, ktorá pojednáva o význame sociálnych sietí pre niektorých jedincov a o tom, akú pascu môžu predstavovať, vyslali chalani z kapely Freebird do sveta ďalší singel z nového albumu.

reklama

Skladba Svedomie vás určite zaujme svojím textom. Je spievaná z pohľadu svedomia, ktoré je frustrované z toho, ako sa cíti byť v dnešnom svete nežiaduce a nepotrebné.

„Naozaj je v dnešnej „dobe ostrých lakťov“ svedomie príťažou? Ak prestaneme nasledovať svoj morálny kompas a zvyšky ľudskosti sa vytratia, čo z nás zostane?“ Freebird

Tomáš túto skladbu zložil a otextoval ešte v roku 2018 a odvtedy čakala „v šuplíku“ na svoj správny čas. O famózne saxofónové sólo, ktoré v piesni určite neprepočujete, sa postaral Šintavčan Zoli Beťár a pieseň do lyric videa spracoval Daniel Beňovič.

Text piesne Svedomie

Prečo práve ja mám na daždi stáť?
Iní sa skryjú a v suchu žijú.
Každý tvári sa, že ma nepozná,
večer zaspia a mňa opijú.

Žiadne výčitky, bez zaváhaní
zhasia ti nad hlavou aj posledný lúč.
Tak to dnes, žiaľ, chodí vo svete ľudí,
od prázdnej schránky predsa netreba kľúč.

Je to tak sladké nemať svedomie,
je to tak ľahké pre toho, pre toho, kto to vie.

Hriechy druhých hryzú do mňa.
Koľko zmestí sa do vŕby bútľavej?
Trápim sa a nohy ťaží olovo,
povedzte mi niekto, ako dostanem sa z tej úlohy nevďačnej…

Znie to zvláštne, ale hľadám si tvár,
s touto úprimnou vraj nepochodím.
Pretvárka má zas nových „priateľov“ pár
a ja tu v daždi opäť samé stojím.

Už nikto sa nechce baviť so svedomím,
lakte sú lepšie predsa v cudzích rebrách.
Ja svoj zmysel bytia, zdá sa, neprelomím,
tak načo sa snažiť v týchto pochybných hrách?

Je to tak sladké nemať svedomie,
je to tak ľahké pre toho, pre toho, kto to vie.

Hriechy druhých hryzú do mňa.
Koľko zmestí sa do vŕby bútľavej?
Trápim sa a nohy ťaží olovo,
povedzte mi niekto, ako dostanem sa z tej úlohy nevďačnej…