Takto sa globálne otepľovanie a zmena klímy dotýka aj Serede. Tieto čísla vás nemilo prekvapia

Sú klimatické zmeny reálne alebo si ich vymysleli vedci a novinári na zavádzanie ľudí? Určite existuje množstvo teórií, vďaka ktorým sa ľudia prikláňajú na jednu alebo na druhú stranu. Jedným z najväčších „neveriacich“ v globálne otepľovanie je aj americký prezident Donald Trump, a to už je naozaj čo povedať. Pritom si ale myslíme, že stačí laickým pohľadom sledovať krajinu a počasie okolo seba a všetkým je jasné, že globálne otepľovanie existuje a nemôže zaňho nikto iný ako samotní ľudia.

Od konca minulého storočia sa priemerné teploty na zemi zvýšili o 0,2 až 0,6 °C. Najmä v posledných 25 – 50 rokoch sa na globálnom otepľovaní v značnej miere podieľa činnosť človeka, a to najmä emisie skleníkových plynov, ako napríklad oxid uhličitý (CO₂).

S témou otepľovania sa najčastejšie spomína aj takzvaný skleníkový efekt. Ide o zachytávanie dlhovlnného (tepelného a infračerveného) žiarenia zemského povrchu skleníkovými plynmi (najmä vodná para, ozón O₃, oxid dusný N₂0, metán CH₄, oxid uhličitý CO₂ a antropogénne freóny). Tieto plyny prepúšťajú krátkovlnné a viditeľné žiarenie Slnka a spätne zachytávajú časť dlhovlnného tepelného žiarenia odrazeného od zemského povrchu.

Aby sme lepšie pochopili, aký dopad má na náš región globálne otepľovanie, pozrime sa na údaje zo serióznej meteorologickej stanice. SHMÚ – Slovenský hydrometeorologický ústav má najbližšiu stanicu pri Jaslovských Bohuniciach, preto sa hodnoty z roku 2017 môžu trochu líšiť od tých zo Serede, ale určite nám poskytnú jasnejšiu predstavu o tom, ako sa mení podnebie a klíma aj v našom meste. Na vlastné oči sa teda pozrime, aké bolo počasie pred tridsiatimi rokmi, a aké je dnes.

reklama

Každým rokom je menej zrážok

Rok 2017 bol v porovnaní s normálom chudobnejší na zrážky. Najviac to bolo viditeľné v mesiaci jún, kedy pršalo až o vyše 40 mm menej ako kedysi. Teplota vzduchu nadobúda vyššie hodnoty. Väčšinu roka sa držala nad priemerom. V letných mesiacoch dokonca o 3,1 °C. Ale v januári bol rok 2017 chladnejší. Čo je dôsledkom väčších výkyvov teplôt.

Zdroj: Paulína Maškovičová

V grafoch porovnávame teplotu a zrážky. Môžeme pozorovať, že počas chladnejších mesiacov (január, február, marec, november, december) bolo vlhké obdobie, kedy prevládali zrážky nad výparom.

V máji, júli, auguste a v septembri boli vyššie teploty, čiže prevládal výpar nad zrážkami. Toto obdobie bolo suché. V súčasnosti ale prevládajú skôr suché obdobia. Čísla a grafy sú síce pekné, ale nemusia vytvárať hodnoverný obraz o situácii. Stačí si však spomenúť, že kedysi boli hurmi kaki a figy exotické ovocie a teraz si ich môže hocikto dopestovať na záhrade. Vysoké teploty bývali len výnimočne, no teraz sa zdá, že výnimkou je skôr to, keď cez leto nočná teplota klesne pod 20°C.

Sú tieto výkyvy od normálu klimatickou zmenou?

V minulosti sa klíma Zeme často menila, napríklad pri striedaní dôb ľadových a medziľadových. Tieto zmeny trvali tisíce rokov a príroda mala dosť času na prispôsobenie sa. Keď mali živočíchy málo času na reakciu, nedopadlo to pre ne dobre. Od 80. rokov 20. storočia sa postupne prejavuje zvyšovanie teploty na severnej pologuli. Každým rokom sa zvyšuje a už si začala vyberať svoju daň, ktorú budeme musieť zaplatiť všetci.

Aký máte na túto problematiku názor vy? Veríte, že z našej planéty sa aj vďaka globálnemu otepľovaniu môže stať miesto, kde sa nebude dať za niekoľko stoviek rokov žiť? Alebo ste zástanca názoru, že ešte stále nie je neskoro a tento zle vyzerajúci osud vieme ešte zvrátiť? Budeme veľmi radi za váš názor. Ešte predtým sa však pozrite na to, aké zmeny klímy a podnebia môžeme v Seredi pocítiť, respektíve ich už pociťujeme.

Klimatické zmeny, ktoré môžeme očakávať aj na našom území (pričom niektoré sú viditeľné už dnes):

• zvýšenie teploty vzduchu
• zníženie vlhkosti
• zvýšenie vyparovania z pôdy a rastlín
• zmeny v druhovom zložení lesov
• vysychanie niektorých tokov
• vyššia šanca regionálnych povodní
• predlžovanie období sucha

Článok pre našu redakciu pripravila Paulína Maškovičová, Seredčanka, ktorá momentálne študuje na Technickej univerzite vo Zvolene.

Zdroj: FB Záhrada pre potešenie a úžitok

Zdroj: FB Záhrada pre potešenie a úžitok

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.