Toto sú príbehy seredských hrdinov Slovenského národného povstania. Dnes si pripomíname jeho 76. výročie

Dňa 29. augusta si tento rok pripomíname 76. výročie Slovenského národného povstania. Pre mnohých ľudí v dnešnej dobe predstavuje už len zabudnuté udalosti, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti.

Vedeli ste však, že protifašistického odboja sa v tej dobe aktívne zúčastňovala aj Sereď? Seredské novinky priniesli zaujímavé informácie nielen o týchto udalostiach, no predovšetkým príbehy obyvateľov Serede a okolia, ktorí sa povstania zúčastnili.

Pred začatím SNP sa v Seredi uskutočňoval aktívny odboj

Ešte pred samotným povstaním sa v našom meste nachádzalo jedno zo stredísk odboja. František Kubač a Jakub Obuch v Seredi ilegálne vydávali časopis Hlas dediny. Zároveň tu bola umiestnená vysielačka, vďaka ktorej mohli predstavitelia komunistickej strany Slovenska udržiavať spojenie s Moskvou.

Cez Sereď viedla aj prevodová cesta, ktorú zabezpečila organizácia Obrana národa. Táto cesta mala slúžiť vojakom z Čiech a Moravy, ktorí chceli vstúpiť do česko-slovenských zahraničných vojenských jednotiek. Pobyt týchto ľudí v našom meste zabezpečovala trafikantka Ružena Urbánková s dcérou Martou. Do Galanty ich prevážal jej manžel Ján Urbánek v nákladných vlakoch.

reklama

Sereď počas povstania

Hneď po vypuknutí povstania sa dali do pohybu aj veci v Seredi. Okresné žandárske veliteľstvo v Trnave prikázalo otvoriť brány seredského pracovného tábora pre Židov. Dokonca žandársky veliteľ tábora Jozef Juraj Matuščín dal bojaschopným Židom k dispozícii zbrane a časť z nich, ktorá bol organizovaná pod názvom Kolektív, odišla do povstania a pripojila sa k partizánskemu oddielu kapitána Belova.

Spolu s okresným a oblastným žandárskym veliteľom sa 30. augusta do povstania zapojili aj žandári zo Serede. V ten istý deň popoludní vyhlásila skupina miestnych antifašistov na čele s Vlastislavom Rambousekom, Františkom Remenárom, Vojtechom Stoklasom a žandárskym strážmajstrom Štefanom Kunštekom v miestnom rozhlase v mene ilegálneho národného výboru mobilizačnú výzvu, na ktorú reagovalo asi 200 mužov.

zdroj: seredskenovinky.sk

zdroj: seredskenovinky.sk

Vojenského veliteľa, veliteľa cyklistickej eskadróny jazdeckého priezvedného oddielu v Seredi a 1. nadporučíka Ladislava Donovala vyzvali, aby im vydal zbrane. Donoval však odmietol a na druhý deň bola jeho posádka v Seredi doplnená o 160 členov roty vojenských akademikov z Bratislavy. Už 2. septembra bola Sereď obsadená nemeckou bojovou skupinou Schill. 

Prítomní Nemci opäť obnovili koncentračný tábor formou zberného tábora, v ktorom pred presunom do koncentračných táborov sústreďovali nielen židov, ale aj účastníkov SNP.

zdroj: seredskenovinky.sk

zdroj: seredskenovinky.sk

zdroj: seredskenovinky.sk

zdroj: seredskenovinky.sk

zdroj: seredskenovinky.sk

Seredčania, ktorí sa zúčastnili SNP

• Jozef Bojnanský narukoval po mobilizačnej výzve do Trnavy. S trnavskou posádkou odišiel do SNP a zúčastnil sa bojov proti nemeckým vojskám v okolí Žarnovice a Prievidze. Ako príslušník II. práporu 1. československej armády padol 17. 9. 1944 v Banskej pri obci Veľká Čausa. Tu bol pôvodne aj pochovaný, ale po vojne bolo jeho telo prevezené do Serede.
• Matúš Bulej sa narodil 27. 8. 1910 vo Vysokej nad Kysucou, ale vyrástol v Dolnej Strede. Do SNP sa zapojil 30. 8. 1944 a zahynul 17. 4. 1945.
• Štefan Doboš, narodený 14. 10. 1922 v Šintave, padol ako partizán v boji 13. 2. 1945 v Čičmanoch.
• Pavel Dodoň, narodený v roku 1922 v Šintave, padol 8. 12. 1944 (13. 10. 1944) pri Skýcove. Bol členom partizánskeho zväzku Alexander Nevský pod velením V. A. Karasjova-Stepanova.
• Štefan Dúbrava, narodený 19. 7. 1926 v Seredi, bol príslušníkom partizánskej brigády Jána Nálepku pod velením kapitána Sečánskeho.
• Mikuláš Dym, narodený v Seredi, bol členom partizánskej skupiny Dolina pod velením Jozefa Pristacha a popravený v Kremničke.
• Ľudovít Halán, narodený 21. 2. 1914, sa do povstania zapojil ako príslušník pešieho pluku 1 v Trnave. Bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen, ale dožil sa oslobodenia. Na Slovensko sa chcel dostať čo najkratšou cestou cez Rakúsko, ale domov sa nevrátil.
• Jozef Holček, narodený 26. 6. 1924 v Seredi, bojoval v partizánskom zväzku Kriváň ako člen partizánskej skupiny Sergej. Po jednom z bojov zostal nezvestný.
• Ľudovít Holička, narodený 14. 9. 1905 v Šintave, bol 12. 4. 1945 zastrelený príslušníkmi SS v Nimnici.
• Štefan Javor, narodený 5. 7. 1922 v Šintave, bol príslušníkom Československej partizánskej brigády Jána Nálepku pod velením kapitána Sečánskeho. Padol 11. 2. 1945.
• Vojtech Koza bojoval s Jozefom Bojnanským proti nemeckým vojskám pri Prievidzi ako príslušník pešieho pluku 1 v Trnave a padol 17. 9. 1944 na tom istom mieste v Banskej pri obci Veľká Čausa.
• Jozef Pecár, narodený 27. 8. 1923 v Strednom Čepeni, zahynul 14. 9. 1944 pri obci Priekopa, kde nemecké jednotky v lokalite na Rúbani zavraždili 11 ranených povstalcov. Je pochovaný na Partizánskom cintoríne v Priekope.
• Jozef Poláš, narodený 5. 2. 1909 v Strednom Čepeni, bol od 21. 8. 1944 príslušníkom pešieho pluku 1 v Trnave. Do povstania odišiel s trnavskou posádkou, padol v boji 26. 9. 1944.
• Ján Ridzi, narodený 26. 3. 1896 v Dolnej Strede, bol príslušníkom partizánskej brigády Jána Nálepku pod velením kapitána Sečánskeho. Padol 9. 9. 1944 pri Šimonovanoch neďaleko Partizánskeho.
• Ján Rybanič, narodený 8. 11. 1907 v Seredi, bojoval v partizánskej brigáde Jána Nálepku. Zostal nezvestný a pravdepodobne zahynul v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
• Vojtech Stoklas s manželkou Štefániou ukrývali až do vypuknutia povstania francúzskych vojnových zajatcov. Po obsadení Serede okupačnými vojskami ich oboch na základe udania zatkli a zahynuli v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
• Michal Strapek (Strapko), narodený 29. 8. 1919 (1921) v Seredi, padol 29. 8. 1944. Bojov sa zúčastnil ako príslušník pešieho pluku 1 v Trnave.
• Jozef Szücz vo veku 25 rokov padol pri Orovnici neďaleko Hronského Beňadiku počas prechodu Nitrianskej partizánskej brigády pod velením gardového plukovníka G. D. Avdejeva cez frontovú líniu k Červenej armáde, ktorý sa uskutočnil 13. – 14. 2. 1945.
• Teodor Ševeček sa narodil v Seredi 13. 1. 1913, pôsobil ako učiteľ v Šintave a počas pobytu francúzskych vojakov v Seredi im tlmočil. Zahynul v koncentračnom tábore Sachsenhausen v jednej skupine so Stoklasovcami. Jeho pamiatku donedávna pripomínal Memoriál Dr. Teodora Ševečka v atletike.
• František Šiška, narodený 11. 8. 1914 v Seredi, zostal nezvestný.
• Rudolf Šiška, narodený 25. 12. 1916 v Seredi, vykonával vojenskú službu v Novom Meste nad Váhom a v povstaní bojoval ako príslušník 1. československej armády. Zostal nezvestný.
• Jozef Štefunko zahynul 21. 10. 1944 v Stratenej pri Dobšinej.
• Štefan Štibrányi, narodený 28. 4. 1914 v Seredi, zahynul počas pochodu smrti do koncentračného tábora.
• Vojtech Vajdík narukoval do Trnavy a s trnavskou posádkou odišiel na povstalecké územie. Dňa 6. 9. 1944 zahynul.
• Augustín Žák zo Šintavy sa narodil 17. 5. 1907 a zahynul 19. 9. 1944. Pracoval ako železničiar, čo pripomína pamätná tabuľa s jeho menom na železničnej stanici v Seredi.
• Dalimír Žarnovický pochádzal z Uhrovca, jeho meno je uvedené medzi obeťami SNP na pamätnej tabuli pri vchode do tamojšieho evanjelického kostola. Vo veku 21 rokov zahynul na dôsledky mučenia a v Seredi má spoločný hrob spolu s neznámym 15-ročným partizánom. Obaja podľahli mučeniu 17. 12. 1944.

Žiaľ už medzi nami nie sú ani mnohí z tých, ktorí sa dožili konca vojny a donedávna nám mohli odovzdávať posolstvo o hrdinskom boji proti fašizmu, čerpajúc z vlastných spomienok.

• Karol Bucko sa zapojil do povstania ako príslušník slovenskej armády a po zničení jeho jednotky sa pešo vrátil do Serede. Na základe udania ho zatkla Hlinkova garda a bol uväznený v koncentračnom tábore Mauthausen. Podarilo sa mu prežiť, ale vrátil sa s trvalo podlomeným zdravím.
• Anton Debnár sa narodil 25. 10. 1924 v Župkove, pôsobil v partizánskej brigáde M. R. Štefánika pod velením Petra Alexejeviča Velička a po 2. svetovej vojne sa usadil v Seredi, kde aj zomrel v roku 2010.
• Florian Čambál sa narodil 16. 7. 1913 v Abraháme. Pred vypuknutím povstania bol predsedom ilegálneho okresného vedenia KSS v Seredi. Dňa 20. 7. 1944 odišiel k partizánom a stal sa komisárom v partizánskej brigáde Alexander Nevský pod velením podplukovníka Karasova-Stepanova. Po vojne zastával v rokoch 1948 – 1962 funkciu veliteľa 11. bratislavskej brigády Pohraničnej stráže.
• Jozef Holček, narodený v Seredi 16. 4. 1915, sa zúčastnil SNP ako príslušník trnavskej posádky. V roku 1964 bol za svoju účasť navrhnutý Miestnym národným výborom v Trnave na prepožičanie Pamätnej medaily k 20. výročiu SNP.
• Ladislav Holík sa narodil v roku 1922. Vypuknutie SNP ho zastihlo vo vojenskom väzení, kde si odpykával disciplinárny trest. Po vypuknutí povstania ho partizáni prepustili a pridal sa k povstalcom. Prvýkrát sa do bojov zapojil v okolí Zlatých Moraviec, po potlačení SNP do hôr bol členom partizánskej brigády pod velením nadporučíka Ernesta Bielika. V roku 2015 bol vyznamenaný pamätnou medailou ministra obrany SR k 70. výročiu oslobodenia. Zomrel v roku 2016.
• Jozef Hvizd, narodený v roku 1922, bol členom partizánskej brigády Klement Gottwald pod velením kapitána V. A. Kvitinského. Rozlúčili sme sa s ním v novembri 2012.
• MUDr. Viliam Kratochvíla pôsobil v Seredi ako lekár a po vypuknutí SNP bol lekárom odvodovej komisie 1. československej armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Po oslobodení ošetroval zranených sovietskych vojakov v občianskej nemocnici v Seredi, za čo mu verejne poďakoval gardový staršina Michail Teodosjevič Močalov (Pravda z 5. 5. 1945) a starší seržant E. Anikin (Pravda 27. 4. 1945).
• František Kubač sa narodil v Seredi 3. 12. 1887. V roku 1919 založil v Seredi organizáciu Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej a v roku 1921 vstúpil do komunistickej strany. Bol vydavateľom časopisov Brázda, DAV, Boľševická zástava a od roku 1941 redigoval Hlas dediny. Po vypuknutí SNP sa stal členom povstaleckej Slovenskej národnej rady a jej povereníkom pre sociálnu starostlivosť. Bol príslušníkom partizánskeho oddielu Petrov, včleneného do partizánskej brigády Smrť fašizmu. Po oslobodení pôsobil ako predseda Okresného národného výboru v Galante, neskôr bol ako inštruktor poverený organizovaním národných výborov na juhozápadnom Slovensku. Od roku 1950 do svojej smrti v roku 1958 bol predsedom Slovenskej národnej rady.
• Štefánia Lehká, narodená v roku 1924, sa ako mladé dievča podieľala na zabezpečovaní partizánskych jednotiek v okolí Martina, nosila im potraviny a lieky. Jej manžel zahynul v koncentračnom tábore. Rozlúčili sme sa s ňou v novembri 2012.
• Jozef Miškeje sa narodil v roku 1913 v Klátovej Novej Vsi. Už pred 2. svetovou vojnou slúžil v Československej armáde v ženijnom pluku 4 v Bratislave. Slovenské národné povstanie ho zastihlo v pionierskom prápore 11 v Novom Meste nad Váhom, kde 1. 9. 1944 zorganizoval 30 vojakov a s tromi nákladnými automobilmi s materiálom odišiel na povstalecké územie a zapojil sa do bojov proti nemeckým vojskám v okolí Bánoviec nad Bebravou. Po potlačení SNP do hôr pokračoval v boji ako príslušník partizánskej brigády majora Jegorova až do spojenia s Červenou armádou. Po oslobodení slúžil ako vojak z povolania v 4. ženijnom pluku v Seredi a do dôchodku odišiel s hodnosťou podplukovníka. V Seredi sa oženil, usadil a zostal jej verný až do svojej smrti v roku 1984. 30. 11. 1946 bol vyznamenaný československým vojnovým krížom z roku 1939.
• Jozef Mitrík sa do povstania zapojil ako 12-ročný chlapec. Vtedy bola jeho domovom Kojšovská Hoľa a jeho otec Štefan po ňom posielal správy partizánskym jednotkám. Po skončení vojny sa stal vojakom z povolania a strávil väčšinu svojej vojenskej kariéry v Seredi a Galante. Dosiahol hodnosť podplukovníka. Rozlúčili sme sa s ním v roku 2018.
• Jozef Mrva bol členom Nitrianskej partizánskej brigády pod velením gardového plukovníka G. D. Avdejeva. Zúčastnil sa jej prechodu cez frontovú líniu k Červenej armáde, ktorý sa uskutočnil 13.– 14. 2. 1945. Pri príležitosti 30. výročia tejto bojovej akcie bol 13. 2. 1975 vyznamenaný Medailou Nitrianskej partizánskej brigády.
• Ľudovít Németh sa narodil 25. 3. 1911 v Seredi a do povstania odišiel s trnavskou posádkou. V roku 1964 bol za svoju účasť navrhnutý Miestnym národným výborom v Trnave na prepožičanie Pamätnej medaily k 20. výročiu SNP.
• Anton Pančík sa narodil v roku 1922 v Čiernom Balogu. 1. 10. 1943 nastúpil na základnú vojenskú službu v Brezne a po vypuknutí povstania bojoval ako delostrelec v okolí Turčianskeho Svätého Martina (dnes Martin) a na úseku Svätý Kríž nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom). Po potlačení SNP pokračoval v boji v lesoch v okolí Čierneho Balogu až do jeho oslobodenia 29. 1. 1945. Rozlúčili sme sa s ním v roku 2009.
• Pavol Pavlis, narodený v roku 1920 v Uhrovci, sa zúčastnil po vypuknutí povstania bojov v okolí Bánoviec nad Bebravou. Po jeho potlačení bol členom partizánskej brigády Jana Žižku pod velením Teodora Polu. Po skončení vojny slúžil v Seredi pri 64. ženijnom pluku ako vojak z povolania a dosiahol hodnosť nadpráporčíka. Zomrel v Seredi v auguste 1984.
• Boleslav Polaš, narodený v Seredi 20. 8. 1929, pôsobil v oblasti Vtáčnika v partizánskej brigáde Jána Nálepku pod velením kapitána Sečánskeho. 12. 4. 1945 vstúpil v Poprade do náhradného pluku 1. československého armádneho zboru.
• František Remenár sa narodil v Seredi 5. 12. 1899 a do komunistického protifašistického odboja sa zapojil už v roku 1939. Bol jedným z iniciátorov vyhlásenia SNP v Seredi a po jeho neúspechu odišiel na povstalecké územie. Po oslobodení sa vrátil do Serede a 1. 5. 1945 bol zvolený za predsedu Miestneho národného výboru v Seredi, 19. 2. 1946 nahradil Františka Kubača vo funkcii predsedu Okresného národného výboru v Galante.
• Anton Štrbo bojoval na území stredného Slovenska. V roku 2008 mu bola Trnavským samosprávnym krajom za jeho zásluhy udelená pamätná medaila.
• Jozef Štrpka sa narodil 17. 3. 1922 v Liptovskej Lužnej a zúčastnil sa oslobodzovania Slovenska ako príslušník 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu a od apríla 1945 pod velením generála Karla Klapálka. Po vojne sa usadil v Seredi, kde v roku 2014 zomrel.
• Adam Štyrák prešiel na stranu Červenej armády ako príslušník 1. pešej divízie počas ťaženia Slovenskej armády v Sovietskom zväze. Vstúpil do 1. československého armádneho zboru a ako príslušník 2. paradesantnej brigády bol vysadený na územie Slovenska na pomoc SNP.
• Viktor Šušlík, narodený 12. 7. 1923 v Hrabovom, narukoval do Slovenskej armády v roku 1943 do Martina k spojovaciemu práporu 11, po výcviku bol prevelený do Vrútok. Po dohode so štábom Petra Alexejeviča Velička sa presunul pod velením nadporučíka Beneša do Sklabiny, kde každý večer zapaľovali malé vatry pre orientáciu sovietskych lietadiel, ktoré zhadzovali parašutistov, zbrane, muníciu a protitankové zbrane. Zúčastnil sa spolu s francúzskymi partizánmi obrany pri Strečne. Neskôr bol členom partizánskej brigády J. V. Stalina pod velením majora Alexeja Semionoviča Jegorova a neskôr vstúpil do 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu. Zomrel v Seredi v roku 2014.
• Mária Tončevová sa narodila 2. 12. 1929 v bývalom Sovietskom zväze. Ako 15-ročnú ju odvliekli do koncentračného tábora Dachau. Po jeho zbombardovaní sa jej podarilo spolu s dvoma Slovákmi ujsť a pešo prišla až do Serede, kde sa usadila až do októbra 2017, kedy nás navždy opustila.
• Alžbeta Vargová sa narodila v auguste 1929 v Seredi, s rodičmi bývala v domčeku na židovskom cintoríne v Seredi. Po vzniku pracovného tábora pre Židov v roku 1941 viedla s otcom zoznam pochovaných Židov, ktorí v ňom zahynuli a pochovávali ich do neoznačených hrobov, čo pozostalým umožnilo po vojne identifikovať miesta ich posledného odpočinku. Neskôr s bratom pomohla ujsť jednému z väzňov tábora, ktorý sa pridal k partizánskej jednotke v Kozárovciach a dočkal sa konca vojny. Za svoju činnosť bola ocenená štátom Izrael udelením titulu Spravodlivý medzi národmi, v roku 2009 čestným občianstvom mesta Sereď a v roku 2011 pamätnou medailou Trnavského samosprávneho kraja.
• Michal Volek sa narodil 6. 2. 1908, do povstania odišiel s trnavskou posádkou, zúčastnil sa bojov v okolí Banskej Bystrice, na Donovaloch a Starých Horách. Po zajatí 1. 11. 1944 ho väznili v zajateckom tábore v Gorlitzi, odkiaľ sa mu 5. 5. 1945 podarilo ujsť v sude na odpadky a cez Tachov v Čechách sa vrátil do Serede. Za svoju aktívnu účasť v SNP bol vyznamenaný pamätnými medailami k 20. a 30. výročiu SNP a pamätnou medailou Radu slovenského národného povstania. Zomrel v roku 1986 vo veku nedožitých 79 rokov.
• František Zungovský sa narodil 16. 4. 1910 v Seredi a do povstania odišiel s trnavskou posádkou. V roku 1964 bol za svoju účasť v SNP navrhnutý Miestnym národným výborom v Trnave na prepožičanie Pamätnej medaily k 20. výročiu SNP.

Slovenské národné povstanie sa bytostné týkalo aj nášho mesta a jeho obyvateľov. Teraz je ten správny čas pripomenúť a uctiť si všetkých, ktorí boli ochotní položiť život za slobodu ostatných.

Podporte tento článok zdieľaním.