Trnavskí jaskyniari objavili najhlbšiu jaskyňu Malých Karpát. Hĺbku má zatiaľ 120 metrov a ešte pokračuje

Zdroj: FB Alexander Lačný/SPELEOKLUB TRNAVA

reklama

Malé Karpaty patria do skupiny takzvaných nízkych vysočín. To znamená, že vrcholy dosahujú výšku v rozpätí 300 – 800 metrov. Napriek relatívne nízkej nadmorskej výške však, vzhľadom na to, že sa zdvíhajú zo šírej roviny, pôsobia mohutným dojmom. V tomto pohorí sa nachádza doposiaľ okolo 300 jaskýň. To však nemusí byť konečné číslo a informácie o objavených sa môžu zakaždým meniť. Tak to bolo aj v prípade Vajsáblovej priepasti, ktorej prehĺbenie objavili trnavskí jaskyniari.

Krasové javy pod zemou aj na povrchu

K unikátom územia Malých Karpát patrí hlavne jeho kras. Na malej ploche toto pohorie vyniká bohatstvom krasových javov. Kras v Malých Karpatoch je zastúpený podzemným, ale aj povrchovým krasovým fenoménom.

Príkladom je hlavne viacero vyvieračiek a vodných tokov krasového charakteru. K tým patria napríklad vyvieračka nad Limbachom, potok nad Medenými Hámrami, Stupavský potok, vyvieračka Mariáš pri Dobrej Vode alebo vyvieračky v Sološnickej doline. Významný počet povrchových krasových javov nachádzame v Plaveckom krase, Kuchynsko-orešanskom krase a Smolenickom krase. V Smolenickej doline sa nachádza aj jediný vodopád Malých Karpát – Hlbočiansky vodopád.

Podzemný kras je bohato zastúpený v podobe viacerých jaskýň a závrtov. Mnoho krasových jám a jaskýň je v páse vápencov na Vápennej, na planine Báborská a na planine Pohanská. Viacero z jaskýň je významnými paleontologickými a archeologickými náleziskami, napríklad Deravá skala nad Plaveckým Mikulášom či jaskyňa Pohanská. Na východnom úbočí pohoria sú krasové javy v nám blízkom okolí Smoleníc s jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou Malých Karpát –Driny.

reklama

K najvýznamnejším, no verejnosti neprístupným jaskyniam patria Deravá skala, Tmavá skala, Čachtická jaskyňa a jaskyne pozdĺž Borinského potoka. A ktovie, možno sa k tým najvýznamnejším zaradí teraz aj jaskyňa “Vajsáblovka”.

Najhlbšia jaskyňa Malých Karpát

Najhlbšou jaskyňou v Malých Karpatoch je momentálne Vajsáblová priepasť, ktorá sa nachádza medzi Zárubami a Čelom. Zistili to naozaj len nedávno členovia Speleoklubu Trnava, ktorí sa po namáhavej ceste dolu dostali až do hĺbky 120 metrov. Miloš Vaško, Martin Baľo, Michal Vrbovský, Matej Zvonár a Alexander Lačný by zrejme išli ešte hlbšie, nemali však už viac lán.

„Priestor sa opäť rozširuje do obrovskej siene, kde padajú dole takisto s rachotom kamene. Nie sú však laná. Dosiahli sme hĺbku 120 metrov a s laserovým diaľkomerom svietime do neprebádanej tmy ešte dobrých 17 metrov. Vieme však, že kamene padajú ešte kamsi hlbšie. Zatiaľ to vyzerá na horský typ jaskyne. Obrovské priepasti, takmer žiadna výzdoba a ak – stojí za to, a taktiež chlad, teplota okolo 5 °C,“ napísal na Facebooku o tomto objave predseda trnavského Speleoklubu Alexander Lačný.

zdroj: A. Lačný

Najväčší úspech klubu

Táto jaskyňa je ťažiskovou lokalitou klubu. Objavili ju totiž už pred 100 rokmi Ján Banič a Imrich Vajsábel. Dotyční majú “zaknihovaný” aj nález jaskyne Driny. Trnavskí jaskyniari sa jej venujú už 3 roky.

Objav hĺbky jaskyne priniesol klubu radosť – radí sa totiž k jeho najväčším úspechom. Počas cesty nahor dali častiam jaskyne aj názvy. Hlboko pod terénom tak pribudla Sieň Speleoklubu Trnava, Vysnívaný meander a veľkú sieň v hĺbke 120 metrov nazvali Sieňou Malokarpatských jaskyniarov. Vzdávajú tým hold všetkým generáciám malokarpatských jaskyniarov.

Klub vznikol v roku 2001 a momentálne má 20 členov. Pôsobí hlavne v lokalite Malých Karpát v okolí Smoleníc, Horných Orešian, Bukovej a čiastočne aj v iných častiach Slovenska. Nadviazal na predchádzajúcu jaskyniarsku skupinu Dolné Orešany, ktorá pôsobila na tomto krasovom území.