Históriu Seredského kaštieľa poznajú mnohí Seredčania. Viete však aj o týchto zaujímavostiach?

Zdroj: seredsity.sk

reklama

Slovensko je krajina s bohatou históriou. Na našom územím sa nachádza množstvo hradov, zámkov a kaštieľov. Jedným z nich je aj ten v našom meste. Aké boli jeho začiatky? Kto ho vlastnil? Čo sa s ním plánuje v budúcnosti?

Prečítajte si niekoľko zaujímavostí o našej historickej pamiatke, ktorá pomaly prichádza opäť k životu, z čoho sa nesmierne tešíme.

Odporúčame

Mesto postupne vymieňa staré informačno–navigačné tabule za nové, moderné a s dlhšou životnosťou

História Seredského kaštieľa

Jednou zo zaujímavých a dôležitých zmienok je, že v lokalite, kde sa dnes nachádza kaštieľ, stál pôvodne vodný hrad Šintava. Jeho štylizovaný obraz je súčasťou erbu mesta Sereď. Písomná zmienka z roku 1313 spomína založenie osady strážcov Zereth (dnes Sereď) v jeho blízkosti.

Dôležitá je tiež prvá písomná zmienka pochádzajúca z roku 1177. Hrad bol postavený na križovatke dôležitých obchodných ciest. Medzi ne patrí aj dôležitá Česká cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu. Pri hrade bola zriadená dokonca aj mýtnica.

reklama

V rámci najstaršej podoby hradu bolo významných niekoľko období:

11. storočie – pravdepodobné začiatky stavby,
11. – 12. storočie – kamenná stavba; zrejme viacpodlažná hranolová veža obohnaná kamenným múrom s vodnou priekopou s mostom,
13. storočie – murovaná hradba s pôdorysom 36 x 36 metrov vybudovaná okolo veže,
14. storočie – po požiari bola postavená hradba na pôdoryse 65 x 65 metrov a vstupná brána s vežou a padacím mostom – táto etapa bola (pravdepodobne) zachytená listinným opisom hradu z roku 1423.

ZDROJ: VRABCOVÁ, E. A R. PETROVIČ. SEREĎ: DEJINY MESTA

Jeho vzhľad ovplyvnili Thurzovci a Estherházyovci

Vplyv na vzhľad hradu mali, samozrejme, hlavne jeho majitelia. Medzi tých významných patrili aj Thurzovci a Estherházyovci. Práve Thurzovci začali prevdepodobne jednu z významných prestavieb hradu. Inšpiráciu našli v talianskom bastiónovom systéme obranných stavieb. Vďaka výstavbe nového opevnenia v rokoch 1600 – 1618 sa zväčšila pôdorysná plocha hradu na 120 x 120 metrov.

Vzhľadovo išlo o štvorboký okruh bastiónového opevnenia s nárožnými bastiónmi. Jeden z nich je zachovaný aj v súčasnosti. Vrchol opevnenia bol zavŕšený estherházyovskou prestavbou v druhej polovici 17. storočia. Súčasťou bola úprava hviezdicovej vodnej priekopy.

ZDROJ: VODNYHRAD.SK

Premena vodného hradu Šintava na Seredský kaštieľ prišla v 18. storočí. Došlo k nej vďaka tomu, že rieka Váh zmenila svoje koryto. Šintavské rameno začalo v 18. storočí dominovať, to zo seredskej strany zaniklo.

Aj vďaka zmenám majiteľov a architektonických slohov poznáme dnes kaštieľ v jeho klasicistickej podobe, ktorá pretrvala do súčasnosti. Ak by ste chceli vidieť, ako kaštieľ vyzeral v minulosti, v našom staršom článku nájdete jeho podoby zachytené na dobových pohľadniciach.

Šintavská bosorka Anna Rosina naháňala strach

Je už akýmsi folklórom, že k hradom patria zaujímavé osobnosti, či už v dobrom alebo zlom zmysle. Patrí medzi ne aj „šintavská bosorka“ Anna Rosina Listhiusová.

ANNA ROSINA LISTHIUSOVÁ, ŠTYLIZOVANÁ FOTOGRAFIA. ZDROJ: FB FRINGIA

Narodila v roku 1583. Jej otcom bol barón Ján Listhius zo Sedmohradska a matkou Anna Nauhasová z Kopčian na Záhorí. V roku 1598 sa vydala za Stanislava Thurza, ktorému porodila troch chlapcov – Stanislava, Adama a Michala, a jedno dievča, Evu Pográniovú.

Jej záľubou bolo práve mučenie, ktoré jej spôsobovalo nesmierne potešenie. Vraj sa pritom dostávala do tranzu a zbožňovala krv. Povrávalo sa, že paktuje s démonmi.

Okrem toho zhromaždila na dvore Šintavského hradu podivných ľudí, ktorých okolie nazývalo čarodejníkmi a ju „kráľovnou čarodejníc“ alebo „šintavskou bosorkou“. Celý príbeh sa dočítate v našom článku.