23.05.2019, meniny má

Žiaci zo Šintavy navštívili najstaršiu slovenskú školu na svete v ďalekej Vojvodine

14. mája 2019
reklama

Ponuka Matice slovenskej v Galante prišla náhodou. Jedna zo slovenských základných škôl participujúcich na projekte výmenného pobytu so Základnou školou hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v srbskej Vojvodine sa nemohla zúčastniť. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Galante Zlatica Gažová oslovila riaditeľku ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka v Šintave Zuzanu Endelovú a pozvala šintavskú školu do projektu spolu s dvoma galantskými školami – Základnou školou Gejzu Dusíka a Základnou školou M. R. Štefánika.

Dobrodružstvo začína

Ráno 9. mája 2019 vyrazili žiaci zo Šintavy spolu s pani riaditeľkou a pani učiteľkou Silviou Kriváčkovou najskôr do Galanty, kde sa pridali k ostatným a spolu vycestovali za novými kamarátmi do Srbska. Do Starej Pazovy dorazili v podvečer. V tamojšej škole ich privítal pán riaditeľ Janko Havran a deti potom odišli do svojich „nových rodín“, aby si po dlhej ceste oddýchli.

Na druhý deň obe skupiny spolu navštívili historické mesto Belehrad, ktorým ich previedol turistický sprievodca. Deti zaujala informácia, že mesto leží na sútoku riek Dunaj a Sáva, o čom sa mohli aj na vlastné oči presvedčiť.

Sútok Dunaja a Sávy. Zdroj: súkromný archív

V podvečer oslavovala Základná škola hrdinu Janka Čmelíka Deň školy. Do programu osláv sa zapojili aj slovenské deti, ktoré si svoje vystúpenie doma starostlivo pripravovali. Zaujímavosťou je, že táto slovenská základná (ľudová) škola pôsobí v Starej Pazove nepretržite od samého organizovaného príchodu Slovákov v roku 1770, a preto ju vyhlásili za najstaršiu slovenskú školu na svete. Taký prívlastok dostala preto, že pôsobenie starších škôl na Slovensku bolo počas maďarizácie prerušované.

Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Zdroj: FB ZŠ Hrdinu Janka Čmelíka

Posledný deň (11. mája) sa ešte cestou domov na Slovensko zastavili v hlavnom meste Vojvodiny – Novom Sade, kde si pozreli Petrovaradínsku pevnosť a historické centrum mesta. Zaujímavosťou Petrovaradínskej pevnosti je hodinová veža s obrátenými ručičkami, kde veľká ukazuje hodiny a malá minúty. Je to kvôli tomu, aby bol čas ľahko viditeľný aj pre rybárov na Dunaji.

Belehrad. Zdroj: FB ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šintava

Belehrad. Zdroj: FB ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šintava

Stará Pazova zanechala hlboký dojem

Počas týchto troch dní mohli deti zo šintavskej školy spoznať aspoň časť z krajiny, v ktorej žijú Slováci ako početná národnostná menšina. Podľa slov pani riaditeľky pôsobila škola veľmi útulne a rodičia, učitelia aj riaditeľ školy boli veľmi milí a pohostinní. Žiaci i učitelia si domov okrem suvenírov priniesli veľa príjemných zážitkov aj nové kamarátstva.

O tom, že slovenské tradície sú v tejto časti Srbska stále živé (dokonca živšie ako na Slovensku) svedčí aj to, že takmer každá z rodín, u ktorých boli deti ubytované, vlastní kroje a deti tancujú ľudové tance. Niektoré dievčatá dokonca robia modelky krojov.

Krásne staropazovské kroje. Zdroj: Zuzana Endelová

Nakoľko táto spolupráca medzi vojvodinskou a galantskými základnými školami trvá už pár rokov, ostáva len dúfať, že bude pokračovať a že sa rozšíri aj na ZŠ v Šintave.

Pár informácií o Slovákoch vo Vojvodine

Početná slovenská menšina žije v Srbsku už od konca 17. storočia, kedy Slováci v niekoľkých vlnách opustili severnejšie slovenské stolice a odišli na Dolnú zem za prácou aj náboženskou slobodou. Už vyše dva a pol storočia tu verne zachovávajú a zveľaďujú vlastné kultúrne dedičstvo. Svedčí o tom aj fakt, že Slováci vo Vojvodine sú najorganizovanejšou menšinovou komunitou mimo Slovenska.

V roku 2003 tu vznikla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, do ktorej sa v roku 2009 konali prvýkrát priame voľby a do osobitného voličského zoznamu sa zapísalo vyše 32 000 Slovákov.

O organizovanom kultúrnom a spoločenskom živote môžeme hovoriť v prípade 36 dedín a miest. Najväčšie centrá slovenskej komunity sú Báčsky Petrovec, Stará Pazova a Kovačica. V hlavnom meste Vojvodiny – Novom Sade sú zriadené početné celomenšinové inštitúcie, ktoré koordinujú kultúrny život.

Medzi najdôležitejšie kultúrne inštitúcie patria Galéria Zuzky Medveďovej, Matica slovenská v Srbsku, Galéria insitného umenia v Kovačici, Múzeum vojvodinských Slovákov, Slovenské vojvodinské divadlo, Slovenské vydavateľské centrum a ďalšie.

V roku 2008 vznikol Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý zachováva, zveľaďuje a rozvíja slovenskú vojvodinskú kultúru vo všetkých smeroch. Okrem spomínaných inštitúcií prispievajú k zachovávaniu slovenských tradícií rôzne ochotnícke spolky, združenia, mimovládne organizácie a súkromné iniciatívy, ktorých entuziazmus a hlboké slovenské cítenie dotvárajú celkový obraz životaschopnej slovenskej menšiny v Srbsku.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: Mgr. Zuzana Endelová, riaditeľka ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka v Šintave
uszz.sk, slovackizavod.org.rs, magistra-historia.sk, sk.wikipedia.org, hl.rs
Zdieľať na Facebooku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.