ROZHOVOR: Získal „chemického Oscara“ a v chémii patrí medzi svetovú špičku. Spoznajte Seredčana Ľubomíra Švorca

Seredčan doc. Ing. Ľubomír Švorc, PhD. je vedeckovýskumným a pedagogickým pracovníkom na Ústave analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) STU v Bratislave.

Pod jeho vedením sa vedecký výskum v Laboratóriu elektroanalytických metód zameriava na vývoj rýchlych a jednoduchých elektroanalytických metód pre stanovenie stopových koncentrácií liečiv a ich metabolitov, potravinárskych aditív a environmentálnych zložiek v rôznych matriciach s využitím nových a perspektívnych elektródových materiálov.

Publikoval viac ako 100 pôvodných vedeckých prác, na ktoré je evidovaných spolu takmer 1300 citácií. My sme si pre vás pripravili rozhovor s týmto šikovným vysokoškolským učiteľom a vedcom zo Serede.

V rozhovore sa dozviete:

• Čo ho priviedlo k vede?
• Čím by bol, keby nebol chemikom?
• Aké úspechy doteraz dosiahol a aké ocenenia získal za svoju prácu?
• Na akých výskumoch teraz aktívne pracuje?
• Kto ho inšpiroval k tomu, čo teraz robí?

Aké boli tvoje začiatky v chémii a čo ťa priviedlo k vede?

Na prvú skúsenosť v škole s predmetom chémia si spomínam úplne presne. Bolo to na druhom stupni štúdia na ZŠ Jána Amosa Komenského v Seredi, kde ma základom chémie, ako napr. štruktúra atómu, názvoslovie prvkov a zlúčenín, chemické výpočty a pod. previedli pani učiteľky Kožárová a neskôr Černá. Veľmi ma v tom čase bavili laboratórne cvičenia z chémie, o ktorých som potom doma s úžasom zvykol rozprávať rodičom.

reklama

Doma ma v inklinovaní ku chémii, ale aj k iným prírodným vedám ako matematika a fyzika vždy podporovali. Veľký podiel na mojom formovaní mal otec, ktorý má stredoškolské chemické vzdelanie a aj pracoval ako chemik. On mi spočiatku neraz vysvetlil alebo ozrejmil niektoré záležitosti, ktoré mi v chémii robili problémy alebo som im v tej dobe úplne presne nerozumel. Dá sa povedať, že v tom čase bol práve otec mojím „chemickým“ vzorom. Okrem toho som sa však zaujímal aj o iné predmety, ako napríklad geografia alebo dejepis.

Mal si aj iné záujmy či aktivity alebo bol tvoj primárny záujem venovať sa chémii?

Od skorého detstva bolo toho pomerne veľa. Môžem povedať, že som mal naozaj bohaté detstvo, ktoré na rozdiel od súčasnej doby prebiehalo takmer výlučne vonku na ihrisku. Najväčšími záľubami bol šport, najmä futbal, tenis, hokej a basketbal. Bol to predovšetkým futbal, ktorý mi vypĺňal takmer všetok voľný čas a v seredskom futbalovom družstve (vtedy ŠKF Sereď) som prešiel postupne všetkými vekovými kategóriami.

Popri škole a futbale som osem rokov navštevoval aj Základnú umeleckú škola Jána Fischera Kvetoňa v Seredi, kde som sa učil hrať na gitaru a v rámci mesta som absolvoval takmer dve desiatky koncertov. Klasická španielska a elektrická gitara dodnes stále stojí a zapadá prachom v rohu mojej starej detskej izby doma u rodičov. Počas návštevy si zvyknem zaspomínať a občas si niečo veselé zahrám. Popri týchto „nechemických“ aktivitách sa na gymnáziu postupne kreoval aj môj záujem o chémiu. A čo futbal? Ten v posledných rokoch vystriedalo posilňovanie a silové športy.

Ak by si nebol chemikom a vedcom, akou cestou by si sa vydal a prečo? Vedel si od začiatku, že budeš chemik?

Veľmi dobrá otázka. Niekedy sa zamýšľam nad tým, kam by moje kroky viedli a ako niektoré konkrétne situácie ovplyvnili moje ďalšie smerovanie. Jeden z hlavných zlomových momentov nastal v prvom ročníku štúdia na seredskom gymnáziu (dnes Gymnázium Vojtecha Mihálika Sereď).

V tom čase som bol ako futbalista nominovaný do západoslovenského výberu slovenskej reprezentácie do 15 rokov. Absolvovali sme turnaj v talianskom Neapole, kde sme sa z 32 družstiev umiestnili na 2. mieste, pričom sme s domácim výberom prehrali nešťastne na pokutové kopy. Ihneď po turnaji prišiel k nám domov tréner Jozef Dian so zástupcami zo Spartaku Trnava s ponukou na prestup na športové gymnázium do Trnavy.

Bola to pre mňa obrovská výzva a veľmi som si želal, aby sa to podarilo (aj keď paradoxne som vždy fandil a aj dodnes fandím „úhlavnému nepriateľovi“ Spartaka Trnava – Slovanu Bratislava). Okrem toho za Spartak Trnava hrával v čase najslávnejšej éry Adamca, Dobiaša, Kunu, Keketiho, Majerníka a iných aj môj, dnes už nebohý, krstný otec František Horváth.

Rodičia však uvažovali triezvo, mysleli viac na moju budúcnosť a so žiadosťou nesúhlasili. V prípade prestupu by to v tom čase znamenalo, že všetko by som obetoval športu – futbalu a ak by nebodaj prišlo zranenie, tak by som nemal dostatočné vzdelanie. Pravdepodobne toho sa moji rodičia najviac báli. Ako 14-ročný som tieto súvislosti samozrejme nechápal, bol som tvrdohlavý a videl som len futbal. Napokon som v štúdiu pokračoval naďalej na seredskom gymnáziu. S odstupom času to však hodnotím pozitívne. Proste to tak malo byť. V tom čase chémia rozhodne nebola na prvom mieste.

Ľubo a Tony. Zdroj: Talkshow 10ka

Kedy sa v tebe začal prejavovať talent na chémiu?

Osobne si nemyslím, že mám talent na chémiu a nebol som ani žiadne zázračné dieťa. Počas štúdia na gymnáziu sme mali prísneho učiteľa chémie, pána Pastuchu. Ten nám na každej vyučovacej hodine vštepoval do pamäti význam chémie v dnešnej dobe, poskytol nám vedomosti, neskutočný prehľad a neoceniteľné rady. Má najväčší podiel na tom, akým smerom sa ďalej uberalo moje štúdium. V našom ročníku bolo vtedy veľmi veľa šikovných a nadaných študentov, mnohí z nich inklinovali k prírodným vedám a dnes sú z nich úspešní chemici, lekári a farmaceuti.

Máš nejaké vzory z mladosti, poprípade niekoho, kto ťa inšpiroval na tvojej ceste k chémii a k tomuto smeru?

V mladosti som mal asi len futbalové vzory. Ako som spomínal v predošlej odpovedi, bol to predovšetkým pán profesor Pastucha, ktorý ma najviac inšpiroval k chémii a výrazným spôsobom tak ovplyvnil moje rozhodovanie pri prihlasovaní na vysokoškolské štúdium. Keď som v roku 2001 nastúpil na štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ukázalo sa, že som maximálne pripravený. To sa následne prejavilo aj na mojom výbornom študijnom prospechu, ktorý bol ocenený aj formou získania červeného diplomu v roku 2006.

V živote si za svoje vedecké práce a poznatky v tejto oblasti dostal určite veľké množstvo ocenení. Porozprávaj nám o tých, ktoré pre teba znamenajú najviac.

Za výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti sa mi podarilo získať niekoľko ocenení, všetky si vážim rovnakým dielom. Okrem minuloročnej nominácie do skupiny mladých vedcov z celého sveta, tzv. Periodickej tabuľky mladých chemikov, to boli ocenenia ako Vedec roka SR 2014 v kategórii Mladá osobnosť vedy, Najlepšia publikácia STU 2016 za najcitovanejšiu prácu v rokoch 2014 – 2016, Cena mesta Sereď 2015 za vedeckovýskumnú a publikačnú aktivitu, Cena firmy Metrohm ČR 2013 za najlepšiu publikáciu mladého elektroanalytického chemika do 35 rokov a Prémia za trojročný vedecký ohlas (2015 – 2017) udelená Literárnym fondom SR.

Osobne však za najväčší úspech považujem skutočnosť, že sa mi podarilo vytvoriť mladý pracovný kolektív v Laboratóriu moderných elektroanalytických metód na Ústave analytickej chémie FCHPT STU v Bratislave, kde sa v rámci bakalárskeho, inžinierskeho a doktorandského štúdia snažíme študentom poskytnúť nové vedomosti, nadobudnúť zručnosti a do budúcna ich motivovať k úspešnej a svedomitej práci analytického chemika. Medzi dôležité míľniky v svojej práci považujem aj udelenie postdoktorandského štipendia na zahraničných univerzitách v Rakúsku a Nemecku, kde som mal možnosť pracovať v širokých medzinárodných vedeckých tímoch pod vedením svetovo uznávaných profesorov v oblasti chemických a elektrochemických senzorov.

Tieto vedeckovýskumné pobyty mi otvorili možnosti pre medzinárodnú spoluprácu na poli analytickej chémie, kde sa mi okrem spomínaných nemeckých a rakúskych univerzít podarilo nadviazať spoluprácu s univerzitami v Českej republike, Veľkej Británii, Ukrajine, Srbsku, Kosove, Brazílii a Thajsku. Tieto vzájomné spolupráce formovali nové výskumné témy v rámci domácich a zahraničných vedeckých projektov.

Riešením týchto projektov som sa začal zaoberať v našom laboratóriu v roku 2014 s hlavným cieľom udržať krok s európskou, respektíve svetovou vedou, nakoľko problematika vývoja a použitia perspektívnych elektrochemických senzorov v analytickej chémii sa rozvíja prudko dopredu. Pobyty na zahraničných univerzitách v rokoch 2013 – 2014 tak považujem za neoceniteľnú skúsenosť. Možno konštatovať, že to bol hlavný odrazový mostík a rozhodujúci moment pre formovanie môjho ďalšieho vedeckovýskumného pôsobenia na Slovensku.

zdroj: vedanadosah.cvtisr.sk

Rok 2019 musel byť pre teba obzvlášť významný, nakoľko si bol v rámci mladých vedcov z celého sveta zaradený do „Periodickej tabuľky mladých chemikov“ ako reprezentant prvku Európium (63). Čo predchádzalo tomu, že si bol nominovaný na takýto obrovský úspech?

Rok 2019 bol z pohľadu chemikov naozaj výnimočný. Svedčí o tom aj fakt, že ho Valné zhromaždenie OSN v snahe zvýšiť povedomie o význame chémie koncom roka 2017 vyhlásilo za Medzinárodný rok periodickej tabuľky chemických prvkov. Súviselo to so 150. výročím „zrodu“ Periodickej tabuľky chemických prvkov, ktorú zostavil ruský chemik D. I. Mendelejev (1869). Pokladá sa za jeden z najvýznamnejších úspechov vo vede, pretože zachytáva podstatu nielen chémie, ale aj fyziky a biológie.

Myšlienku vtedy podporilo viac ako 150 významných vedeckých centier na celom svete vrátane Medzinárodnej únie čistej a aplikovanej chémie (IUPAC). Práve svetovo uznávaná organizácia IUPAC, ktorá oslavovala 100 rokov od svojho založenia (1919), vyhlásila v roku 2018 súťaž mladých chemikov z celého sveta o nomináciu, resp. zaradenie do tzv. Periodickej tabuľky mladých chemikov. Moja nominácia aj vzhľadom na moju rozsiahlu vedeckovýskumnú a publikačnú činnosť bola navrhnutá a schválená koncom roka 2018 na zasadnutí Predsedníctva Slovenskej chemickej spoločnosti.

Žiadosť s odporúčaním a ďalšími dokumentmi bola koncom roka 2018 odoslaná on-line cez webstránku IUPAC. V marci 2019 som sa prostredníctvom emailu dozvedel radostnú správu a to, že spomedzi 118 chemických prvkov v tabuľke mi bolo pridelené Európium. Bol som veľmi šťastný a v prvom momente aj veľmi milo prekvapený, veď takýto úspech na medzinárodnej úrovni človek – vedec nedostane každý deň, tobôž nie Slovák.

Tešilo ma aj pridelenie samotného prvku, ktorého názov bol v minulosti nazvaný podľa nášho svetadielu. Vidím v tom aj určitú symboliku. Výsledky so všetkými 118 menami mladých vedcov z rôznych kútov sveta boli oficiálne zverejnené pri slávnostnom odhalení Periodickej tabuľky mladých chemikov na Svetovom kongrese IUPAC v Paríži v júli 2019. O pár týždňov neskôr mi prišiel diplom a krásna krištáľová pologuľa s vyrytým nápisom 100 IUPAC. Je to pre mňa zároveň stelesnenie akéhosi chemického Oscara.

Zdroj: FB Ľubomír Švorc

Podľa úspechov, ktoré si dosiahol, sa zdá, že práca je pre teba naplnením. Máš pred sebou ešte nejaké méty? Aké máš ciele do budúcna?

Kto ma lepšie pozná, tak vie, že práca ma napĺňa v maximálnej možnej miere a zvyknem jej obetovať aj veľa voľného času. Méty do budúcna vidím v niekoľkých rovinách. V tej pedagogickej je mojím cieľom úspešná inaugurácia a následné vymenovanie za profesora. Pevne verím, že v roku 2021 sa tento môj dávny sen stane skutočnosťou. Okrem toho chcem naďalej učiť, viesť a motivovať študentov a vzbudzovať záujem mladých ľudí o chémiu.

V prípade vedeckovýskumnej činnosti sa v súčasnosti uchádzam o najvyššiu vedeckú hodnosť – doktor vied („DrSc.“). Žiadosť som odovzdal na začiatku tohto roka a momentálne je celá záležitosť v štádiu posudzovania. V laboratóriu chceme ako pracovný tím pokračovať vo výskume a pokúšať sa naďalej preraziť vo svetovom vedeckom priestore aj vo forme ďalších medzinárodných spoluprác a projektov. V tomto smere som presvedčený, že nové elektrochemické senzory, ktorých vývojom a aplikáciou sa zaoberáme na Ústave analytickej chémie FCHPT STU v Bratislave, majú pred sebou ďalšie perspektívy rozvoja.

Ľubo na konferencii v Šanghaji. Zdroj: osobný archív

Vieš nám povedať, na akom aktuálnom výskume pracuješ a v akých oblastiach analýzy, keďže hovoríme o analytickej chémii, by mali výsledky výskumu uplatnenie?

Aktuálne sa výskum v našom laboratóriu zaoberá vývojom a validáciou jednoduchých a rýchlo aplikovateľných elektroanalytických metód pre zistenie množstva (koncentrácie) rozličných štruktúrne a biologicky zaujímavých látok v rôznych vzorkách, či už v potravinách, vo farmaceutických a klinických vzorkách, ale aj vo vzorkách environmentálneho charakteru. Najväčšiu pozornosť venujeme elektródam z diamantu, ktoré sú dopované atómami bóru, tzv. bórom dopované diamantové elektródy.

Tento perspektívny elektródový materiál je známy svojimi jedinečnými vlastnosťami, ako napr. široký potenciálový rozsah, vysoká odolnosť voči zanášaniu povrchu (pasivácii) a nízky šum. Tvorí „srdce“ nášho výskumu a jeho unikátne vlastnosti ho v budúcnosti môžu predurčovať na rutinné uplatnenie v každodennom živote človeka.

V praxi by výsledky nášho výskumu mohli napr. významne zjednodušiť, zrýchliť a zlacnieť kontrolu kvality potravín a prítomnosti nebezpečných látok v potravinách, analýzu biologických vzoriek u lekára a kontrolu kvality farmaceutických prípravkov, ale aj kontrolu znečistenia v životnom prostredí. Vďaka výsledkom tohto výskumu by dnešné rutinné a častokrát cenovo a aj na obsluhu náročnejšie spôsoby zisťovania množstva/koncentrácie rôznych zložiek vo vzorkách mohli nahradiť „lacnejšie a rýchlejšie“ elektroanalytické metódy.

Zdroj: janvajda.wordpress.sk

Ľubomírovi za celú redakciu naďalej držíme palce v jeho práci a výskumoch. Je neuveriteľné, koľko úspechov človek dokáže, pokiaľ nájde pre niečo zanietenie a radosť z výsledkov ho poháňa vpred. Ľubomír Švorc je naozaj mimoriadne nadaný človek, či už ide o vedeckovýskumnú alebo pedagogickú činnosť, a sme naozaj radi, že aj niekto takýto pochádza z nášho mesta. Jeho laboratórium bolo nedávno oslovené aj v súvislosti s výskumom ohľadom ochorenia SARS-CoV-2. Vedci sa chystajú vyrobiť senzor na detekciu a stanovenie vírusu a ochorenia, a keďže senzorické prístroje sú hlavnou náplňou jeho práce, možno čoskoro príde s nejakým pomocným výskumom.

Páčil sa vám rozhovor? Podporte ho zdieľaním.