Viete, ako vznikol názov Šintava a z akého roku existuje prvá zmienka o obci?

Šintava leží na ľavom brehu rieky Váh a v severnej časti okresu Galanta. Okrem Serede susedí s obcami Vinohrady nad Váhom, Pusté Sady, Pata, Šoporňa, Váhovce a Dolná Streda.

Teraz môžete spolu s nami nahliadnuť do histórie tejto dedinky, ktorá je známa dobrým vínom a z minulosti šikovnými majstrami – košikármi.

Z histórie obce

Prvý písomný záznam o obci Šintava pochádza z roku 1042. V tej dobe sa spojil Peter Orseola, následník Štefana I., s nemeckým cisárom Henrichom III. Zorganizovali výpravu proti uhorskej šľachte, ktorá v roku 1041 povstala proti Petrovi pod vedením palatína Samuela Aba. Druhá písomná zmienka o Šintave pochádza z roku 1074.

Šintava je zachytená aj vo Viedenskej obrázkovej kronike. Šintavský hrad sa spomína ako miesto, kde zvrhnutému kráľovi Šalamúnovi (syn uhorského kráľa Ondreja I.) prišiel na pomoc nemecký cisár Henrich IV. Bojovali o znovuzískanie kráľovskej koruny proti kniežaťu Gejzovi I. Ako uvádza kronika: „A keď prišiel cisár k rieke Váh, Šalamún cválal s tromi šíkmi zo Šintavy k Nitre.“

reklama

Odporúčame

Dolná Streda bola v minulosti významné poľnohospodárske centrum. Obyvatelia sa živili aj rybolovom a pltníctvom. Aké zaujímavosti ešte obec ukrýva?

Ďalšie zmienky o Šintave sa datujú v rokoch:

• 1177 – uhorský kráľ Belo III. závetom potvrdil časť majetkov v prospech Zemereho (komes zo Šintavy; podľa prameňov bol šintavským hradným komesom už v roku 1173),
• 1241 – z donačnej listiny kráľa Bela IV. sa dozvedáme o majetkoch Šintavského hradu aj v Bratislavskej župe,
• 1241 – v tomto roku bol Belo IV. porazený v bitke uhorských vojsk s tatárskymi vojskami a utiekol do zahraničia; pri prechode Bratislavou mu mešťan Woch pomohol dobrými koňmi a potravinami,
• 1243 – kráľ po návrate obdaril Wocha za pomoc šesťplužnou časťou pôdy v osade Ablenč v Bratislavskej župe – pôda doteraz patrila Šintavskému hradu,
• 1252 – v tomto roku sa spomína Šintavský hrad v donačnej listine premonštranského kláštora v Turci – tou kráľ Belo IV. daroval kláštoru dve tretiny z každého mýta na Váhu.

Zdroj: sintava.sk

Zaujímavosti

Koncom 50. rokov 16. storočia získal Šintavský hrad gróf Július Salm. Jeho rod sa zaslúžil o prebudovanie hradu na vojenskú pevnosť, tzv. vojenské prezídium.

Vďaka šíriacej sa reformácii v 16. storočí a na začiatku 17. neobišla Slovensko a Šintavský hrad vlna protestantizmu, ktorej bol Július Salm podporovateľom. Taktiež pod jeho ochranou zriadil v roku 1573 známy protestantský kazateľ, spisovateľ a kníhtlačiar Peter Bornemisza prvú kníhtlačiareň na Slovensku.

Po smrti Alžbety Salmovej v roku 1590 vznikli spory o dedičstvo s Thurzovcami. Júliusova dcéra Anna ostala na Šintavskom hrade. Zomrela o šesť rokov neskôr. Spor o jej majetky vyhral Stanislav Thurzo.

Opomenúť nemožno ani „šintavskú bosorku“ Annu Rosinu či ďalšie zaujímavé povesti o Šintave –Šintavský prievozník, Hrobárova dcéra a Dcéra Šintavského prievozníka, ktoré nájdete na webovej stránke obce Šintava.

Odkryté okná na šintavskom kostole

Šintavský Kostol sv. Martina bol považovaný za barokovo-klasicistickú stavbu, no ukrýva v sebe murivo stredovekého kostolíka z 13. storočia. Pôvodná stavba bola prekrytá veľkou prestavbou niekedy začiatkom 19. storočia.

Prvá písomná správa o fare je z roku 1234, keď sa spomína kostol zasvätený svätému Martinovi. Nehovorí sa o nej ako o fare založenej, ale ako o existujúcej, preto predpokladáme, že bola už v 12. storočí.

Nakoľko sa však o Šintave písalo už v roku 1074, dávalo to predpoklad na vznik stredovekého kostola. Toto sa aj potvrdilo v roku 2013. Pri obnove fasád kostola bolo totiž objavené stredoveké murivo s troma zamurovanými gotickými oknami a záklenkom ďalšieho okna.

Na základe predbežných výskumov vyplynulo, že v 13. storočí tu bola postavená ranogotická stavba. Pôvodne tam stál románsky kostolík. Materiál z neho bol použitý na stavbu novšieho kostola. Stalo sa tak niekedy okolo roku 1300, kedy doznieval románsky stavebný sloh a budovali sa už aj gotické stavby.

Stav z roku 2013. Zdroj: apsida.sk

Stav z roku 2013. Zdroj: apsida.sk

K novším dokumentom, ktoré dokladajú pôvodné situovanie a orientáciu šintavského kostola, patrí plán z čias napoleonských vojen. Na pláne z roku 1809 je kostol situovaný na dnešnom mieste, ale oproti dnešnému stavu bola svätyňa na východnej strane kostola a veža na západnej.

To znamená, že zo strany, kde je dnes hlavný vstup do kostola, stála svätyňa s hlavným oltárom a na mieste, kde je dnes hlavný oltár, stála veža. Na portáli apsida.sk sa uvádza: „Stredoveké presbytérium a sakristiu zbúrali spolu s časťou muriva lode a miesto nich postavili novú vežu. Pôvodnú vežu na západnej strane opäť s časťou muriva lode odstránili a nahradili novou svätyňou a južnou sakristiou.“

Objavené gotické okná na južnej fasáde boli v lete v roku 2014 odkryté a zreštaurované. Pri obnove fasád objavili päť stredovekých okien. Tri z nich zostali odkryté. O realizáciu reštaurovania okien sa postaral F. Šmigrovský.

K názvu Šintava

Najstarší zachovaný názov hradu je „Sempte“, spomínaný v listine z roku 1074. Tá popisuje trasu nemeckého cisára Henricha IV., ktorý podporil v spore o uhorský trón Šalamúna, syna uhorského kráľa Ondreja I.

Ďalšia zmienka o Šintavskom hrade pochádza z listiny z roku 1221, ktorá spomína „iobagiones castri Sumptey“. Tretia zmienka je v Laziovej mape Uhorska z roku 1556 – názov obce je zachytený ako „Sempta“ a „Schinta“. V listoch zo 16. storočia, ktoré spomínajú šintavský komitát, si môžeme všimnúť tiež názvy „Sempta“ a „Schinta“.

S názvom „Schinta“ sa môžeme stretnúť taktiež v mape Uhorska Mapa regni Hungariae z roku 1709 od vojenského inžiniera Johanna Christopha Müllera. V lexikóne z roku 1773 sa udávajú názvy „Sempthe“ a „Sintawa“.

Vo vynikajúcej mape so súpisom miest a iných názvov z roku 1808 sa dozvedáme o verziách názvu „Sempthe“, „Schintau“ a „Szintawa“. V roku 1915 bola Šintava písaná ako „Sempte“ a „Sempthe“.

Taktiež existujú viaceré teórie o vzniku názvu Šintava. Jedna z nich hovorí o vývoji zo staroslovanského slova „chetati“. Z toho po zmäkčení hlások vzniklo slovo „šetati“. Ako význam sa uvádzajú pojmy chodiť, prechádzať. Vďaka postupnému pridávaniu ústnych spoluhlások slovo menilo svoj tvar cez pojmy „šentati“, „šentava“ až po súčasný názov Šintava.

Zdroj: sintava.sk