12.04.2021, meniny má
4. apríla 2021

Hory plné pokladov, zákaz požičiavania či umývanie rannou rosou. Aké boli veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku?

Hory plné pokladov, zákaz požičiavania či umývanie rannou rosou. Aké boli veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku?
Zdroj: travelpotpourri.net/cas.sk
reklama

Už od zajtra si vďaka veľkonočným sviatkom bude mnoho z nás môcť oddýchnuť a stráviť čas s rodinou. Pokiaľ ste rozmýšľali nad tým, prečo je štvrtok zelený či pondelok červený, odpovede nájdete v tomto článku. Taktiež to, že naši predkovia mali vskutku netradičné spôsoby, ako predchádzať nešťastiu či chorobe. Zvyky a tradície sú v našich krajoch bohaté, no koľko z nich sa podarilo zachovať dodnes?

Zelený štvrtok

Pokiaľ sa chcete tešiť po celý rok dobrému zdraviu, mali by ste v tento deň do jedálnička zaradiť niečo zelené, ako napríklad špenát, žihľavu alebo hrach. Podľa tradície môže pomôcť vášmu zdraviu aj umytie rannou rosou pri východe slnka.

Čo sa týka bohatstva v peňaženke, na zelený štvrtok nie je práve najmúdrejšie požičiavať ostatným peniaze, inak ich budete mať sami málo. Pred východom slnka bolo taktiež potrebné pozametať dom a smeti odniesť na križovatku, inak by ste mali v dome blchy.

V rímskokatolíckej cirkvi sa v tento deň slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi ako spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. Omše sa vyznačujú obradom umývania nôh 12 mužom olejom, ktorý sa vyrábal zo zelených rastlín.

V gréckokatolíckej cirkvi sa zas predpoludním počas liturgie posväcuje myro. Je to olej, ktorý sa používa aj na vysluhovanie sviatosti birmovania.

Zdroj: deti.sk

Veľký piatok

Zatiaľ čo vo štvrtok ľudia hodovali v mene jeho prívlastku, na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst. Dosýta sa mohlo najesť len jedenkrát. Podľa ľudovej tradície sa môžete vyhnúť chorobám, ak sa v tento deň umyjete v potoku. V minulosti zobrali chlapci pri potápaní z dna kamienok ústami a následne ho hodili ľavou rukou za hlavu. Nemali ich potom bolieť zuby.

Ide o deň Kristovho ukrižovania a pamiatky na jeho smrť a utrpenie. Taktiež sa spája s mágiou. Podľa povier sa mali otvárať hory, ktoré boli plné pokladov. No požičiavanie bohatstva ste si mohli vyhodiť z hlavy, keďže by dané veci mohli byť začarované.

Rímskokatolícka cirkev v tento deň neslúži svätú omšu a oltáre sú bez chrámového rúcha. Podľa evanjelikov ide o najvýznamnejší deň, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.

Biela sobota

Sobota bola dňom prípravy jedál na Veľkonočnú nedeľu, a preto sa gazdinky v kuchyni zapotili pri pečení mazancov a baránkov. Napriek tomu sa muselo v tento deň jesť len pôstne. Na obed ste si mohli dať kyslú polievku z vývaru z údeného mäsa zahustenú vajcom a na večeru zas kapustnicu s hubami alebo opekance.

Názov môže byť odvodený aj od veľkého upratovania a bielenia, čím sa ľudia pripravovali na Veľkonočnú nedeľu. No pravdepodobne ide o biele rúcho novopokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii. Predovšetkým ide o deň, kedy ležal Ježiš Kristus v hrobe.

Prípravy prebiehali aj pletením korbáčov a zdobením kraslíc. Ľudia sa starali o svoje polia, úrodu a kládli na ne krížiky z ohorených drievok. Lúky sa zaplnili popolom zo svätého ohňa, čím sa mali chrániť pred požiarom.

Zdroj: soda.o2.sk

Veľkonočná (Kvetná) nedeľa

Kvetná nedeľa je dňom, kedy sa ľudia mohli konečne tešiť z ukončenia pôstu. Stoly boli plné jedla, ako údená šunka, varené vajíčka, zelený šalát, zemiakový šalát, syr, chren a čerstvý chlieb.  Bohatá hostina pripomínala tú na Štedrý deň. Zvyšky sa buď zakopali na poli, alebo spálili v peci.

Ženy chystali na nasledujúci deň kraslice a písanky pre šibačov. Deti sa zabávali šibaním gazdiniek, za čo dostali vajíčko alebo makové pečivo. Dobrú úrodu si gazdovia poistili tým, že kúsok posväteného jedla z kostola dali na pole, do studne a do záhrady. Ak by ste počas roka zablúdili, mali ste si spomenúť, s kým ste jedli na Boží hod vajce a našli by ste cestu späť. 

Oslava Kristovho vzkriesenia patrí k najväčším oslavám kresťanov. Dátum sa odlišuje každý rok preto, že cirkev stanovila túto slávnosť na prvú nedeľu po prvom jarnom splne.

Veľkonočný (Červený) pondelok

Deň, ktorý by sa už tradične nezaobišiel bez oblievania a šibania, sa nazýva aj červený podľa najčastejšej farby kraslíc. Vedeli ste, že na niektorých miestach dievčatá na ďalší deň chlapcom oblievačku opätovali?

Význam tejto tradície spočíva v tom, aby boli dievčatá po celý rok zdravé a krásne. Za odmenu darujú šibačom vyzdobené kraslice, ktoré si pripravili podľa krajových zvykov deň predtým. Chlapci na Veľkonočný pondelok vyhrávajú hudbu a na oplátku im je ponúknuté pohostenie či peniaze.

Zdroj: tvnoviny.sk

Pokiaľ chcete otestovať svoje znalosti o veľkonočných sviatkoch, vyskúšajte náš zábavný kvíz. Možno sa v ňom dozviete aj nové zaujímavosti, o ktorých ste ani netušili.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: cas.sk, tvnoviny.sk, aktuality.sk, coopka.sk, dynastic.sk
Zdieľať na Facebooku