Pri Piešťanoch bol objavený poklad stredovekých strieborných mincí. Podobný poklad sa v minulosti našiel aj v Seredi

Zdroj: piestanskydennik.sk

reklama

Stredoveký poklad obsahujúci strieborné mince sa nedávno našiel neďaleko mesta Piešťany. V archeológii sa termín depot alebo poklad používa na pomenovanie zámerne ukrytých alebo uložených viacerých archeologických nálezov. Objav stredovekých strieborných mincí tak môžeme právom nazvať nájdením pokladu. Nálezcom bol, našťastie, turista, ktorý si uvedomuje, že historické pamiatky treba chrániť a nie rozkrádať.

Podobný nález, hoci z úplne iného historického obdobia, bol nájdený aj v Seredi. V roku 1975 bol na Cukrovarskej ulici v mliečniku v hĺbke 60 – 80 cm objavený poklad 517 zlatých a strieborných mincí. Ide o mince Františka Jozefa I., ktoré boli razené v rokoch 1848 – 1916 vo Viedni a v Kremnici. Zároveň však ide o dôležitý historický prameň a jeden z najväčších nálezov mincí z obdobia korunovej meny, ktorý je dôkazom rozvoja priemyslu, remesiel a obchodu v Seredi a okolí od konca 19. storočia.

Nálezca poklad ohlásil archeológom

Turista svoj nález nahlásil Krajskému pamiatkovému úradu v Trnave a podľa ich pokynov ho zamaskoval a ďalej doň nezasahoval. Archeológovia KPÚ Peter Grznár a Matúš Sládok sa spolu s nálezcom neskôr vybrali na miesto a našli skutočný historický poklad v počte 147 mincí vrátane neúplných. Miesto nálezu sa nachádzalo vo vývrate stromu, ktorý prehľadali detektorom a odkryli koncentráciu mincí na ploche 25 x 20 cm.

Strieborné mince zodpovedajú stredovekým fenigom, ktoré majú na jednej strane rôzne vyobrazenia. Jedným z najzaujímavejších zobrazení na minciach je práve drak. Mince boli pravdepodobne uložené v látkovom alebo koženom obale, ktorý sa však ako všetky organické látky časom rozložil. V minulosti sa musel neďaleko mincí nachádzať nejaký orientačný bod, ako napríklad výrazný strom, podľa ktorého mohol majiteľ svoje mince opäť nájsť.

reklama

V stredoveku si ľudia často schovávali rôzny majetok a predovšetkým mince, či už sa ich snažili uchrániť pred nepriateľmi alebo lúpežníkmi. Keďže tieto mincové poklady nachádzame aj v súčasnosti, môžeme predpokladať, že ich právoplatní majitelia zomreli skôr, než si ich stihli vyzdvihnúť. Ďalšou možnosťou však je, že ich v lese už jednoducho nenašli.

zdroj: piestanskydennik.sk

Čo sú fenigy?

Mince tvoria z najväčšej časti práve viedenské fenigy a tiež nejaké uhorské napodobeniny viedenských fenigov. Tieto konkrétne fenigy boli vyrazené v rokoch 1250 – 1330, teda za vlády kráľov od Bela IV. až po Karola Róberta. Viedenské fenigy majú nepravidelný štvorcový tvar s obvyklým priemerom 15 až 16 mm. Prvý výskyt na našom území je doložený v polovici 12. storočia.

Bývali na nich vyobrazené rôzne motívy, no najčastejšie lev, jeleň, drak, orlica, kríž, anjel s habsburským štítom, rytier na koni so sokolom, polovičná postava vládcu, hlava mnícha v kapucni, ryby a iné. Uhorské napodobeniny sa od viedenských fenigov trochu líšili. Tie uhorské mali približne kruhový tvar, menšie parametre ako pôvodné fenigy a ikonografické odlišnosti v motívoch.

zdroj: dobrenoviny.sk

V 13. storočí sa zhoršila akosť denárov, teda vtedajších uhorských mincí. Fenigy sa preto stali vítanou náhradou domácich mincí najmä u obchodníkov na západnom Slovensku. Svedčia o tom hromadné nálezy práve na tomto území Slovenska. Uhorskí králi sa ich neskôr snažili vytlačiť z obehu tým, že približne do roku 1340 razili ich napodobeniny.

„Na Slovensku sa koncentrujú na západe a poznáme ich z Bratislavy, Báča, Melčíc-Lieskového, Milanoviec, Štúrova, Trnavy, Želiezoviec, Stupavy, Nitry a ďalších. Počtom mincí je podobný nález z Diakoviec z konca 19. storočia, ktorý obsahoval 118 mincí, z toho 117 fenigov, z Bratislavy v roku 1998 počas výstavby podzemných garáží obsahujúci približne 150 mincí, z toho 148 fenigov, a z Trnavy počas výskumu stredovekého domu v roku 2008 zložený minimálne z 83 fenigov,“ povedal pre Dobré noviny archeológ Matúš Sládok.

Nebuďme chamtiví a chráňme si historické pamiatky

Neoprávnené vyhľadávanie, vykopávanie, vyzdvihovanie, premiestňovanie a aj samotné prechovávanie archeologických nálezov je protiprávne podľa pamiatkového a trestného zákona. Za obdobie existencie KPÚ Trnava, čiže od roku 2002, ide iba o druhý ohlásený náhodný hromadný nález mincí. Až priveľa nájdených pokladov je dnes zatajovaných a rozkrádaných chamtivými nálezcami, prevažne tzv. detektoristami.

„Teraz sa však stretávame s tým, že množstvo nájdených pokladov zatajujú a rozkrádajú chamtiví nálezcovia, prevažne takzvaní detektoristi, pre mnohých z nich je naše archeologické dedičstvo len predmetom speňaženia,“ povedal pre Dobré noviny archeológ Matúš Sládok.

zdroj: piestanskydennik.sk

Podľa informácií Pamiatkového úradu SR a podľa znenia pamiatkového zákona je archeologickým nálezom hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou, napr. črepy z nádob, nástroje, zbrane, šperky, mince a pod. Archeologickým nálezom sú tiež vojenské predmety, ktoré sa našli v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádzajú spred roku 1946.

Od roku 2009 poskytuje Pamiatkový úrad SR poctivým nálezcom nálezné až do výšky 100 % hodnoty nálezu. Podľa pamiatkového zákona je nález nutné najneskôr na druhý pracovný deň po jeho nájdení ohlásiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu a ponechať na mieste bezo zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou (archeológom).

Aj v tomto prípade mincového pokladu pri Piešťanoch nálezca požiadal o nálezné. Nález odstúpi Pamiatkovému úradu SR, ktorý priberie znalca na úplné a podrobnejšie určenie mincí a ich ohodnotenie. Potom sa nálezcovi vyplatí nálezné, nález sa publikuje v odbornej literatúre a prevedie na múzeum.