Slovensko pokladá za svoj domov. So svojou rodinou žije v Seredi, študuje v Galante. Narodil sa v moslimskej krajine a v moslimskom svete prežil časť detstva. Khaled Elbaz (19) už vie, kto bol slovenský Juraj Jánošík. Okrem toho zastupuje našu krajinu v Európskom parlamente mládeže.
Vyspovedali sme mladého, šikovného a perspektívneho človeka, ktorému nechýbajú ambície do života.
Keď sme prišli prvýkrát na Slovensko, bývali sme pôvodne v Pezinku približne 6 mesiacov. Neskôr sme sa presťahovali do Novej Bane, kde bol jeden otcov kamarát z Egypta. Keďže to však bolo ďaleko od hlavného mesta Bratislava, išli sme bližšie. Znovu sme sa presťahovali, a to sem do Serede tiež cez otcovho známeho. V Seredi už bývame päť rokov a už ju beriem vlastne ako domov, keďže som tu navštevoval aj základnú školu.
Presťahovali sme na Slovensku ešte v roku 2014, čiže v auguste tohto roku to bude už 7 rokov. Predtým, ako sme sa sem presťahovali, boli sme už oboznámení s európskou kultúrou vo všeobecnosti. Musím ale povedať, že východnú časť Európy sme predtým ešte nenavštívili. Najväčší problém som mal s jazykom, hoci po slovensky som ako tak vedel, len som mal problémy skloňovať. Tento problém som našťastie prekonal a môžem si teraz dovoliť povedať, že viem plynule po slovensky.
Čo sa mi najviac páči na Slovensku, je určite krásna príroda. Moja obľúbená časť Slovenska sú Vysoké Tatry. Vždy mi učarujú dlhé túry v Tatrách. Taktiež sa mi veľmi páči spôsob, akým ma Slováci privítali, keď som prišiel na Slovensko, a som za to nesmierne vďačný. Tiež si veľmi vážim to, ako ma dnes berú „za svojho“ a ja sám sa tak tiež cítim, keďže aj svoje „tínedžerstvo“ som začal prežívať v tejto krajine.
Je veľký rozdiel medzi Sereďou a Kuvajtom. V Kuvajte sme zvyknutí skôr na modernejší typ architektúry a väčšie mestá. Aj napriek tomu sa mne osobne viac páči stará európska architektúra, ktorá ma tu v Seredi a na Slovensku nikdy nesklamala. Tiež sa mi na Seredi páči to, že je to malé mesto, vtedy sa človek cíti viac v bezpečí a má pocit domova.
Je určite veľa rozdielov medzi týmito kultúrami. Ako príklad by som hneď uviedol autoritu rodiča, keďže v moslimských krajinách je považované za neslušné argumentovať s rodičmi. Tu sa mi páči ten rozvoj v kritickom myslení u detí, keďže môžu slušne debatovať s rodičmi, keď v niečom s nimi nesúhlasia.
Čo sa mne osobne páči na moslimskej kultúre, je úcta k starším rodičom. Ako príklad by som uviedol to, že je považované za hanbu dať svojich rodičov do domu seniorov. Je to jednoduchá filozofia: „Vychovali a nakŕmili nás, tak teraz je rada na nás, aby sme im to opätovali a vrátili všetko to dobré.“
Ako typický chlapec v mladom veku aj ja rád chodievam na zábavy (pred pandémiou), ale od 10 rokov som sa často rozprával s dedkom o politike, bavilo ma to, vždy mi vysvetľoval, ako veci fungujú a keďže vtedy bola „Arabská jar“, tak naše rozprávania pokračovali dlho.
Osobne vnímam politiku ako platformu, ktorá umožní človeku, ktorý v nej funguje, aby pomáhal zlepšovať životy miliónov ľudí a prostredie vo svojej krajine.
Ešte ako prvák na strednej škole som sa dozvedel, že existuje organizácia pre mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o fungovanie Európskeho parlamentu a o rozvoj svojich zručností. Zastupovať svoju krajinu v tomto parlamente neznamená iba vzdelávať sa o tom, ako funguje zahraničná politika a zvýšiť povedomie o problémoch týkajúcich sa nášho regiónu. Umožňuje tiež mladým Európanom zlepšiť si svoje vyjednávacie, jazykové a rôzne iné osobnostné zručnosti, ktoré im pomôžu ďalej v živote.
Moje ambície sú väčšinou zamerané na zahraničnú politiku našej krajiny, čiže v tejto sfére sa určite vidím aj v budúcnosti. Taktiež ma veľmi zaujímajú otázky, ktoré treba riešiť v našej krajine, hlavne životné prostredie, a preto momentálne pôsobím aj ako teamlíder regionálneho tímu Neutec O. Z. Zameriava sa na nízkonákladové zelené infraštruktúry, ako napríklad dažďové záhrady a viac projektov, na ktorých teraz pracujeme pre náš galantský okres.
Snažím sa byť veľmi nestranný v mojich vyjadrovaniach, čo sa týka našej domácej politiky. Jediné, v čo verím a s čím môžeme všetci súhlasiť, je, že prežívame najťažšiu krízu, ktorá na Slovensku kedy bola a týka sa aj celého sveta. Preto sa musíme teraz zjednotiť, aby sme prežili všetci v zdraví a boli pripravení zregenerovať našu ekonomiku „postkovid“.
Určite áno. Summity bývajú dvakrát za rok, niekedy aj viackrát, záleží od aktivít delegáta. Na každom summite si delegát zvolí výbor, v ktorom chce riešiť daný problém. Naposledy som mal online summit, ktorý mal byť v Stockholme, kde som bol členom výboru pre rozvoj a energetiku a riešili sme závislosť Európskej únie na dovoze energie, potrebnej pre naše každodenné fungovanie.
Ako som Vám už spomenul, politiku vnímam ako platformu, ktorá umožní ľuďom zlepšovať svoju krajinu a životy ľudí. Určite by som sa chcel ďalej zameriavať na naše životné prostredie aj životnú úroveň a taktiež na náš imidž v zahraničí.
Chcel by som, aby raz Slovensko patrilo medzi najviac dominantné krajiny Európskej únie, ak nie sveta. Taktiež súčasná pandémia nám ukázala, ako treba pracovať na našich nemocniciach a zdravotníckom systéme. Zaujímajú ma aj rôzne iné témy, ale to bude nadlho, tak to necháme na ďalšiu diskusiu (smiech).
Momentálne som tretiak na Súkromnom bilingválnom gymnáziu v Galante a chcel by som ďalej študovať medzinárodné vzťahy a európsku politiku. Keďže som v tak mladom veku nazbieral skúsenosti v tejto oblasti a ovládam tiež viacero cudzích jazykov, myslím, že je pre mňa dôležité zamerať sa viac na túto oblasť, nech som v budúcnosti pripravený slúžiť našej krajine.
Veľmi by som odporučil mladým ľuďom, aby sa napriek tomu, či sa zaujímajú o politiku, medicínu, inžinierstvo, ekonomiku atď., zapojili do hocijakého mimoškolského programu, ktorý vás môže viac nasmerovať v tej oblasti, o ktorú máte záujem. Taktiež odporúčam aj rôzne organizácie, ako napríklad IAM bitious, ktorej som bol aj členom a ktorá sa zameriava na sebarozvoj mladých ľudí v rôznych oblastiach.
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.