13.02.2025, meniny má

Seredčania Emanuel a Antónia Škapoví vyrábali maľovanú keramiku, ktorá obletela svet. Prinášame vám ich životný príbeh

29. decembra 2019
29. decembra 2019

Seredčania Emanuel a Antónia Škapoví vyrábali maľovanú keramiku, ktorá obletela svet. Prinášame vám ich životný príbeh

reklama

Príbeh, ktorý si v nasledujúcich riadkoch prečítate, je skutočným príbehom z nášho mesta. Môžeme ho nazvať akýmsi úspešným baťovským príbehom seredských podnikateľov, ktorých výrobky poznali až za hranicami Európy. Existenciu dielne s jedinečnou seredskou keramikou však nakoniec rozbila politická situácia v Československej republike po 2. svetovej vojne, ktorú pocítili aj Emanuel a Antónia Škapoví.

Najprv si povedzme niečo v krátkosti o histórii podnikania v Seredi. Výhodná poloha Serede na obchodnej ceste pri brode cez rieku Váh ju predurčila na to, aby sa tu úspešne rozvíjali remeslá a obchod. V minulosti k tomu prispel aj príchod židovského obyvateľstva a udelenie práva konania trhov už od 15. storočia.

Rozvoj mestečka a súkromného podnikania pokračoval napriek mnohým negatívnym prvkom aj po skončení 1. svetovej vojny, v období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 i krátko po nej.

Ak ste teda mali zaujímavý podnikateľský nápad, tak v našom meste bola ideálna situácia pre jeho rozvoj. Túto skutočnosť si uvedomoval aj Emanuel Škapa so svojou manželkou. Veľký potenciál videli v spojení dreva a slovenskej ornamentiky, ktorou chceli očariť nielen Slovensko, ale aj krajiny spoza našich hraníc, čo sa im nakoniec aj podarilo.

reklama

Emanuel a Antónia Škapoví

Hneď prvou zaujímavosťou je, že obaja pochádzali z Čiech. Emanuel konkrétne z Orlovej a Antónia z Nepomuku. V druhom spomínanom meste sa pred rokom 1932 zoznámili. Láska a spoločný život ich zavial do Serede, kde si v roku 1932 našli nový domov. Otázkou zostáva, či vynaliezavý Emanuel vedel o dobrom podnikateľskom zázemí nášho mesta, a preto si ho aj vybral.

Z nasporených peňazí sa hneď pustili do podnikania. Obaja boli odmalička vedení umelecky, a preto sa rozhodli podnikať vo veľmi zaujímavej sfére, ktorá v tých rokoch bola v historickom rozkvete. V rokoch 1942 – 1948 vlastnil Emanuel továreň na výrobu dreveného galantérneho tovaru, pamiatkových predmetov a hračiek so slovenskou ornamentikou.

V tomto období zažívala výroba a vývoz slovenskej maľovanej keramiky do zahraničia nevídaný rozvoj. Emanuel Škapa zachytil tento rastúci trend a začal vyrábať maľovanú keramiku, drevené predmety a maľovaný nábytok s farebnými vzormi slovenskej ornamentiky na čiernom a bielom podklade. Zamestnával 24 pracovníkov a maliarov keramiky. Prevažne išlo o ženy. Emanuel bol toho názoru, že naše jemnejšie polovičky majú väčší cit pre estetiku.

Ako však môžete vidieť na fotke nižšie, rodina Škapových zamestnávala aj postihnutého chlapca, ktorý sa stal jej lojálnym a oddaným zamestnancom na dlhé roky. Fotka je z roku 1935 a môžeme na nej vidieť, ako pozorne Emanuel spolu s manželkou Antóniou sledujú maliarov pri práci. V rodinnej firme pracoval aj ich najstarší syn Juraj Škapa, ktorý bol stolárom a pomáhal s výrobou jednotlivých produktov.

Výrobky a export do zahraničia

Výrobky z dielne Emanuela Škapu si získali na Slovensku veľkú obľubu, a to najmä vďaka krásnej rozmanitosti slovenskej ornamentiky. Maliari pri vytváraní jednotlivých kresieb popúšťali uzdu fantázii a vznikali tak naozaj krásne diela, ktoré boli výstavnými kusmi nielen v seredských domácnostiach, ale aj v domácnostiach po celom Slovensku.

Špecifickou črtou Škapovej keramiky bol čierny podklad, na ktorý sa maľovali krásne farebné kvety. Týmto spôsobom boli zdobené drevené taniere či keramické vázy. Popri dekoračných predmetoch s typickou tematikou sa podnik zaoberal aj nábytkom, pre ktorý bol príznačný biely podklad. Medzi veľmi žiadaný kus nábytku patrila napríklad detská postieľka, ktorá sa v rodinách často používala aj tri generácie. Rodina Škapových mala vyhotovené aj niekoľkostranové katalógy s ponukou svojich výrobkov, s ktorými sa prezentovala na veľtrhoch v Čechách.

Vývoz slovenskej maľovanej keramiky do zahraničia zažíval nebývalý rozvoj a medzi produkty, o ktoré bol v zahraničí záujem, patrili aj tie od rodiny Škapovej. Svedčí o tom aj dochovaná korešpondencia z rokov 1947 – 1948 s akciovou spoločnosťou Pražské vzorkové veľtrhy pre exportnú a importnú službu a s európskou agentúrou nákupu Josef Frank. Dopyt po výrobkoch „Škapovej továrne“ bol veľký a ponuky z pražského veľtrhu smerovali nielen na domáci trh a do krajín Európy, ale i do USA, Austrálie a Anglicka.

Koniec podnikania

Emanuel a Antónia Škapoví mali spolu tri deti – Juraja, Ľudmilu a Elenu. Elena žije v Seredi dodnes, a to priamo v priestoroch bývalej maliarskej dielne. Tá sa nachádzala na bývalej Mydlárskej ulici (dnes Ulica SNP). Na fotke môžete vidieť, že budova má dodnes zachovaný svoj pôvodný tvar, a preto, keď pôjdete niekedy okolo nej, spomeňte si na tento článok a príbeh, s ktorým je spojená.

Čo zabránilo týmto talentovaným podnikateľom v ich rozkvete? Politická situácia v Československej republike po 2. svetovej vojne. Od júla 1945 prebiehalo znárodnenie a majetky, podniky a dielne vtedajších podnikateľských rodín v ČSR boli zoštátnené. Neobišlo to ani maliarsku dielňu Emanuela a Antónie Škapových. Ktovie, môžno by samotná dielňa a podnik fungovali dodnes. Následne v nej bolo zriadené papiernictvo a drogéria “U Andela”. Skôr narodení občania si ju určite dodnes pamätajú.

Emanuel Škapa sa dožil 58 rokov. V relatívne mladom veku podľahol rakovine hrdla, a tým sa jedna kapitola seredskej histórie uzavrela. Antónia Škapová sa dožila krásnych 90 rokov.

Ľudmila Škapová v kroji / Jozej Škapa (otec) a Emanuel Škapa / Budova maliarne v Seredi

Tradícia sa obnovuje

Keramika s niekoľkoročnou tradíciou sa zachovala dodnes. Niektorí starší občania, ktorí si ju vo vtedajšom období kúpili, ju majú stále doma. Elena Fenclová, jedna z Emanuelových dcér, ešte dnes používa nábytok z roku 1946, napríklad botník, skriňu či vešiak na oblečenie. Zvyšok zachovaných produktov sa porozdával rodine a známym.

Keramika rodiny Škapových je dodnes vystavená v seredskom múzeu, kde si ju môžete prísť pozrieť. O návrat k tradíciám sa snaží aj pravnučka Emanuela Škapu – Klaudia Fenclová Vančová, ktorá sa spoločne s kamarátkou Katarínou Kloknerovou pokúsila dobovou technikou premeniť starú stoličku na pravý škapovský produkt a už teraz sa tešíme na jej ďalšie produkty, nakoľko vyzerá naozaj pekne.

Emanuel a Antónia Škapoví by mali byť pre nádejných seredských podnikateľov inšpiráciou. Sú jednoznačnou ukážkou toho, že ak robíte niečo dobre, lokálne a s láskou a úctou k tradíciám, vaše meno môžu poznať kdekoľvek na svete.

Poďakovanie

Za informácie a fotky ďakujeme pani Márii Dikovej, vedúcej Mestského múzea v Seredi. Taktiež ďakujeme za všetky informácie, ktoré nám poskytla Klaudia Fenclová spolu so svojou babičkou Elenou Fenclovou. Cieľom tohto príspevku bolo tiež informovať o artefaktoch, ktoré sa podarilo získať Mestskému múzeu v Seredi.

Príbeh rodiny Škapových bol prezentovaný aj na vedeckej konferencii Od cechového majstra k živnostníkovi v roku 2016, kde sa prezentovala aj výskumná činnosť Mestského múzea v Seredi.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: Mestské múzeum Sereď, Archív rodiny Škapových a Fenclových
Zdieľať na Facebooku