Viete, kto bol Ferdinand Silberstein Silvan? Príďte do Mestského múzea v Seredi a dozviete sa o ňom viac

Koncom februára sprístupnilo Mestské múzeum – Fándlyho fara v Seredi jedinečnú výstavu Architekt Ferdinand Silberstein Silvan. Výstava o živote a diele seredského rodáka a príbehu jeho rodiny Silbersteinovcov – Silvanovcov je venovaná osobnosti architekta a jeho architektonickému dielu.

Ak sa chcete o tejto významnej a zaujímavej osobnosti z nášho mesta dozvedieť viac, určite výstavu navštívte, potrvá do konca mája 2024. Okrem toho sa môžete zúčastniť aj sprievodných prednášok s naslovovzatými odborníkmi.

Odporúčame

Neviete si predstaviť leto bez Pivnej špacírky? Tento rok sa bude konať už jej 7. ročník

Prednášky o poštách

V piatok 26. apríla 2024 o 17.00 hod. sa v rámci výstavy Architekt Ferdinand Silberstein Silvan uskutočnia prednášky pod názvom Projekty poštových úradov architekta Ferdinanda Silbersteina Silvana.

Prenášať budú Mgr. arch. Rastislav Petrovič z Krajského pamiatkového úradu v Trnave a Ing. arch. Rastislav Udžan, PhD. zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Priblížia vám Silbersteinove projekty Poštového úradu v Seredi a Poštového úradu v Banskej Bystrici.

reklama

Projekt Poštového úradu v Seredi vypracoval architekt Ferdinand Silberstein už vo svojom ateliéri v Bratislave v roku 1932 a stavba úradu bola dokončená v roku 1934. V projekte sa počítalo s trojizbovým a dvojizbovým bytom pre prednostu úradu a notára obce a jednoizbovým bytom pre zriadenca pošty.

Po vojne v roku 1947 vyhral architekt F. Silberstein Silvan súťaž na projekt Poštového úradu v Banskej Bystrici, keď získal 1. cenu. Po prepracovaní projektu architektom v roku 1948 sa stavba realizovala v Banskej Bystrici v rokoch 1949 – 1952.

FB Mestské múzeum – Fándlyho fara v Seredi

O výstave

Do začiatku druhej svetovej vojny vytvoril architekt Ferdinand Silberstein viacero projektov v Seredi, Bratislave, Trenčíne, Dolnom Kubíne, Topoľčanoch, Banskej Bystrici i ďalších mestách na budovy bánk, nájomných i rodinných víl vo funkcionalistickom štýle. Niektoré z nich sú zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok v architektonickom dedičstve Slovenska.

Prvá časť výstavy je venovaná osobnosti architekta a jeho architektonickému dielu. Kópie archívnych dokumentov a projektov architekta prezentujú diela realizované v Seredi – budova poštového úradu a obchodného domu Müller v Seredi, v Dvorníkoch nad Váhom – budova rímskokatolíckej ľudovej školy, v Nitre – budova všeobecnej banky a dom Karola Richtera, v Trenčíne – budova mestskej sporiteľne a obchodnej akadémie.

V druhej časti sú vystavené exponáty – fotografie a dokumenty približujúce život seredskej rodiny Silbersteinovcov, Henricha a Hermíny a ich troch synov Artúra, Ervína, Ferdinanda a dcér Marty, Steffi a Lilly.

Výstava vznikla v spolupráci s miestnym združením Vodný hrad, ktoré sa systematicky venuje propagácii Serede a odkrývaniu jej histórie. Partnermi výstavy sú Slovenský národný archív v Bratislave, Štátny archív v Trnave, Krajský pamiatkový úrad Trnava, SNM – MŽK – Múzeum holokaustu v Seredi, Národná knižnica Austrálie a ďalší.

FB Mestské múzeum – Fándlyho fara v Seredi

Kto bol Ferdinand Silberstein?

Narodil sa 21. decembra 1902 do židovskej rodiny v Seredi. V rokoch 1920 – 1925 študoval na Nemeckej vysokej škole technickej v Prahe. Po skončení štúdia sa zamestnal v známej architektonickej kancelárii architekta a staviteľa Milana Michala Harminca. Pôsobil uňho päť rokov, počas ktorých vytvoril niekoľko významných objektov.

V roku 1930 od M. M. Harminca odišiel a založil si vlastný ateliér. Jeho prvou samostatnou stavbou bola budova pošty v Seredi. Medzi jeho poslednými projektmi medzivojnovej tvorby je Vila Dr. Meisela v Dolnom Kubíne. Na svojom konte má niekoľko úspešných súťaží, tri vily, päť nájomných domov, tri školy, jeden polyfunkčný mestský dom a niekoľko menších verejných budov.

Odporúčame

Objavte skryté zákutia nášho kraja s uznávanými odborníkmi. Jarné Lesopotulky začínajú

Ako uvádza portál Teraz.sk, počas vojny sa ako prenasledovaný žid musel s rodinou skrývať. Po vojne si zmenil priezvisko na Silvan, vytvoril projekt poštového úradu v Banskej Bystrici a nájomného domu s reštauráciou pivovaru Stein v Bratislave, kde bol neprávom obvinený zo sabotáže.

Rozhodol sa odísť z Československa a v roku 1949 sa vysťahoval s rodinou do Austrálie. No ani tam nemal ľahké presadiť sa. Zomrel v Sydney v roku 1983. Tri sestry architekta sa stali obeťami holokaustu aj s rodinami, jeho dvaja bratia prežili, hoci nie bez strát v rodinách. Väčšina žijúcich potomkov rodiny žije v Austrálii, potomkovia brata Ervína aj v Bratislave.

Zdroj: google.com/maps