24.11.2020, meniny má
4. novembra 2020

Zvrátenejšia ako Bátorička. Anna Rosina bola šintavská bosorka, ktorá zabíjala nielen ženy a mužov, ale aj deti

Zvrátenejšia ako Bátorička. Anna Rosina bola šintavská bosorka, ktorá zabíjala nielen ženy a mužov, ale aj deti
Zdroj: Pinterest / FB Slavmiro - Photo Gallery,
reklama

Počuli ste už príbeh o šintavskej bosorke? Jej činy naháňajú priam rovnakú hrôzu ako tie, ktorými sa neslávne preslávila čachtická pani, Alžbeta Báthoryová. Kto bola Anna Rosina a aký má súvis so Seredským kaštieľom? Usaďte sa, pretože to všetko sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Anna Rosina sa narodila v roku 1583. Jej otcom bol barón Ján Listhius zo Sedmohradska a matkou Anna Nauhasová z Kopčian na Záhorí. V roku 1598 sa vydala za Stanislava Thurza, ktorému porodila troch chlapcov – Stanislava, Adama a Michala, a jedno dievča, Evu Pográniovú.

Čím si vyslúžila prívlastok „šintavská bosorka“?

Jej záľubou bolo práve mučenie, ktoré jej spôsobovalo nesmierne potešenie. Vraj sa pritom dostávala do tranzu a zbožňovala krv. Povrávalo sa, že paktuje s démonmi. Okrem toho zhromaždila na dvore Šintavského hradu podivných ľudí, ktorých okolie nazývalo čarodejníkmi a ju „kráľovnou čarodejníc“ alebo „šintavskou bosorkou“.

Pre túto krutosť ju jej manžel Stanislav Thurzo na niekoľko rokov uzavrel do podzemného žalára v Čachticiach, kde bola spolu s Alžbetou Báthoryovou. Tá Annu varovala pred tragickými dôsledkami, pretože vtedy už sama dobre vedela, aký osud ju očakáva.

Jej manžel jej nakoniec všetko odpustil, a tak si mohla opäť užívať slobodu. To však netrvalo dlho, pretože bola následne väznená na hrade Tematín aj v Prešporskej väznici.

Hrad Tematín. Zdroj: tematin.eu

Anninu krutosť na vlastnej koži zažil aj jej manžel

Okrem toho bola terčom klebiet, ktoré sa napokon ukázali ako pravda. Je o nej známe, že mala mnoho milencov, medzi ktorých patril aj Štefan Pálffy z Červeného Kameňa. O tomto romániku sa dozvedel aj jej manžel, ktorému to vyzradil gróf Peter Fábry. Po prevalení nevery zmizol Pálffy ešte v tú noc bez stopy.

Anna využila šancu a v deň odchodu svojho manžela do Viedne utiekla do Šintavy. Zradil ho tak aj jeho vlastný pisár Vincent, ktorý jej s útekom pomáhal. Vyhotovili falošný list, v ktorom stálo, že povoľuje svojej manželke slobodný pobyt na Šintavskom vodnom hrade.

Stanislav Thurzo zomrel v máji 1625 ako 47-ročný záhadnou smrťou, o ktorú sa mala postarať jeho manželka, ktorá vraj bola dobrou travičkou. Ešte v tom istom roku sa stihla vydať za Juraja Pogrányiho, no ten zomrel o štyri roky neskôr.

Gróf Stanislav III. Thurzo. Zdroj: vodnyhrad.sk

O jej tyranstve nemal nikto ani potuchy

Svoje zvrátené vášne a sadistické sklony nedokázala Anna udržať na uzde, a tak sa vrátila späť do Šintavy. V tom čase bola neobmedzenou zemepánkou nielen Šintavy, ale aj Serede, Hlohovca, Pustých Sadov a priľahlých panstiev.

Nemučila a nezabíjala len ženy, ale i deti, mužov či stareny. Svoje obete vlastnoručne týrala a kruto tĺkla. Nestrpela odpor a poddaní sa triasli od strachu pred ňou i pred jej posluhovačmi. Bola však opatrná – obete dávala pochovať tajne alebo dala príkaz drábom, aby rozhlásili, že obete zomreli na týfus.

Napriek svojmu tajomstvu rada chodila do vysokej spoločnosti. Zúčastňovala sa rušného spoločenského života, bálov a veselíc a navštevovala príbuzných po nebohom manželovi. Kým boli medzi jej obeťami obyčajní podanní, nemusela sa báť následkov.

Osudnou sa jej stala posledná obeť – slúžka zemianka Magdaléna Szolosiová, ktorá mala šľachtickú krv. Tej sa síce podarilo ujsť, ale následkom krutého týrania podľahla. Následne 29. júna 1637 nariadil palatín Mikuláš Esterházy vyšetrovanie jej zločinov a výpovede približne 80 svedkov. Okrem viacerých násilností jej dokázali aj 12 vrážd. Bola odsúdená na stratu hlavy a majetkov.

Anna Rosina Listhiusová, štylizovaná fotografia. Zdroj: FB Fringia

Zomrela v zabudnutí

Pred trestom sa jej však podarilo ujsť. Vďaka tomu, že jej rodina a príbuzní mali na panovníckom dvore pomerne veľký vplyv, 27. marca 1638 dostala milosť od panovníka Ferdinanda III. Jej synovia Adam a Michal hospodárili extenzívne a zdedili aj niekoľko titulov. Obaja však zomreli skoro a bez potomkov. Tým v podstate vymrel rod Thurzovcov a Šintavu zabrala kráľovská komora.

Anna Rosina dožila svoj život v izolácii na Šintavskom hrade pod kuratelou Mikuláša Esterházyho. Jej život plný teroru vyhasol v roku 1643.

Povráva sa, že jej nepokojná, šialená duša sa vraj dodnes potuluje po starom seredskom kaštieli, kde za tmavých nocí počuť záhadné lomozenie a strašidelné výkriky patriace krutej vládkyni.

Šintavský vodný hrad. Zdroj: corycats.sk

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: regionálny historik Patrik Eckert, tematin.eu, hrady-zamky.sk, ohniska.sk, Andrej Štiavnický
Zdieľať na Facebooku