18.10.2019, meniny má

Iba dnes môžete v Kine NOVA vidieť dokument o milovníkovi slovenského folklóru

17. septembra 2019
reklama

„Tradičnú kultúru môžem akceptovať alebo nevšímať si ju. Tým ale ochudobním iba seba, lebo ona bude tradíciou ďalej. Ja ostanem bezdomovcom, ostanem iba človekom do počtu. No takí ľudia do počtu sa dajú ľahko ovládať, dajú sa ľahko riadiť. Človek bez vzťahu k tradíciám nemá na čo nadväzovať.“ Svetozár Stračina

Slovenský folklór zažíva v posledných rokoch veľký boom. Vracia sa do módy, šperkov, doplnkov, televíznych programov či vynovený na hudobné pódiá. Možno aj vďaka tomu vznikol úžasný film o výnimočnom človeku, ktorý slovenský folklór miloval a žil pre neho. Svetozár Stračina bol výnimočný umelec, famózny hudobný skladateľ a predovšetkým veľký milovník slovenského folklóru a všetkého, čo s ním súvisí.

Prvé stretnutia s hudbou

Rodák z Martina absolvoval základnú školu a Hudobnú školu (klavír a akordeón) v Banskej Bystrici. Ako absolvent Štátneho konzervatória (kompozícia, akordeón) pokračoval v univerzitných štúdiách na Katedre hudobnej vedy Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokej školy začal skladať scénickú hudbu pre niektoré bratislavské divadlá – Divadlo poézie, Divadlo pantomímy, Divadlo hudby, Divadlo obrazov, ale aj pre Slovenské národné divadlo a Divadlo Nová scéna.

Zapájal sa do umeleckého úsilia svojich spolužiakov a rovesníkov, ktorí sa orientovali na moderné prúdy a intenzívne sa venoval samoštúdiu v mnohých oblastiach umenia, čo ho charakterizovalo celý život.

Mladý Svetozár Stračina. Zdroj: asfk.sk

Spolupráca s Lúčnicou, SĽUK-om a ďalšími interpretmi

Na jeho ďalšie smerovanie mala zásadný vplyv spolupráca s umeleckým súborom Lúčnica a jej vedúcim Štefanom Nosáľom. Skomponoval pre nich množstvo skladieb aj celých scénických programov, z ktorých najznámejšie sú Na obnôcke (1963), Čirčianka (1966). Sviatok na Zemplíne (1968) či celovečerný reprezentačný program To je Lúčnica (1988).

V rokoch 1967 – 1996 zložil hudbu k 43 programovým číslam profesionálneho umeleckého telesa SĽUK, napríklad Drevorubači (1967), Biela plť na Váhu (1973), Chlieb náš každodenný (1989) či cyklus vianočných kolied zo zbierky Andreja Kmeťa Betlehemský večný salaš (1990).

Vytvoril tiež množstvo kompozícií pre Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu a úprav pre interpretov slovenskej ľudovej piesne, ako napríklad Darina Laščiaková, Ján Ambróz či Ľudová hudba bratov Muchovcov.

S profesorom Štefanom Nosáľom. Zdroj: asfk.sk

Milovník slovenskej hudobnej tradície

Neúnavne a systematicky podporoval slovenské folklórne hnutie a vo vzťahu k našej hudobnej tradícii našiel nové pokračovania a riešenia. Námety pre svoju hudobnú i scénickú tvorbu čerpal od nositeľov tradičnej ľudovej kultúry, s ktorými sa rád a často stretával, zbieral ľudové piesne a atmosféru slovenskej ľudovej hudby dokázal neopakovateľne vniesť aj do svojich kompozícií.

Bol spoluorganizátor folklórnych festivalov v Detve a Východnej, kde bol často aj nekompromisným kritikom, ale najmä láskavým radcom v otázkach hudobnej produkcie súborov i jednotlivcov.

Mimoriadna bola jeho spolupráca s V. J. Gruskom, J. Dubovcom a ďalšími na tvorbe gramoalbumov s tradičnou hudbou významných folklórnych regiónov – Oravy, Liptova, Podpoľania, Pohronia, Kysúc a Terchovskej doliny.

Tvorba pre rozhlas a televíziu

V rámci rozhlasovej, televíznej a filmovej tvorby spolupracoval s poprednými slovenskými režisérmi, ako napríklad Martin Ťapák, Martin Hollý či Andrej Letrrich. Vytvoril scénickú hudbu pre rozhlas, divadlá a rôzne malé javiskové formy, ako aj pre približne 160 filmov, z toho 78 celovečerných, a mnoho televíznych či rozhlasových inscenácií, napr. Pacho, hybský zbojník, Neďaleko do neba, Sváko Ragan, Rysavá jalovica, Nevesta hôľ, Alžbetin dvor a ďalšie, ktorých prehľad nájdete na tomto odkaze.

S Martinom Ťapákom vo fime Stratená dolina. Zdroj: asfk.sk

Barabášov dokument

Život a dielo tohto neskutočného umelca, bohéma a skladateľa, ktorý bytostne vnímal a rozvíjal autentický slovenský folklór, sa rozhodol spracovať známy slovenský režisér Pavol Barabáš, autor predovšetkým horských, dobrodružných a cestopisných dokumentov.

„Čím viac človek spoznáva planétu, tým viac získava nadhľad, ktorý mu pomáha odhaľovať to vzácne doma. Inak sa začne dívať na hodnoty krajiny a národa, ktoré sú pre svoju blízkosť často neviditeľné,“ konštatoval Pavol Barabáš.

Doplnil tiež, že práve preto sú pre neho vzácni ľudia, ktorí podnecujú svoje okolie k tvorivosti a odkrývajú nové pohľady na seba samých. Jeho dokument prináša bližší pohľad na tvorbu Svetozára Stračinu a jeho spoluprácu s Martinom Ťapákom, Martinom Hollý, či inými režisérmi prostredníctvom najbližších priateľov, spolupracovníkov a hudobných odborníkov.

Film je unikátnym spojením množstva archívnych záberov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí ho poznali osobne alebo prostredníctvom jeho práce. Nechýba medzi nimi muzikologička Alžbeta Lukáčová, hudobný redaktor Juraj Dubovec, či najznámejší choreograf SĽUK-u Juraj Kubánka.

Tento unikátny dokument vám už dnes o 19:30 hod. prináša Filmový klub pri kine NOVA v Seredi a my veríme, že sme vašu zvedavosť vyburcovali natoľko, že si ho nenecháte ujsť.

Režisér Pavol Barabáš počas nakrúcania. Zdroj: asfk.sk

 

Záber z nakrúcania v Čičmanoch. Zdroj: asfk.sk

 

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: sk.wikipedia.org, asfk.sk, sluk.sk, hc.sk, k2studio.sk, dobrenoviny.sk, cinemaview.sk, kinonova.sered.sk
Zdieľať na Facebooku