04.03.2024, meniny má
25. januára 2022

V Seredi sme mali slovenský unikát – konskú železnicu. Prečítajte si o nej niekoľko zaujímavostí

V Seredi sme mali slovenský unikát – konskú železnicu. Prečítajte si o nej niekoľko zaujímavostí
Zdroj: obnova.sk/vovlaku.teraz.sk
reklama

To, že Sereď leží na veľmi výhodnej polohe, je už pomerne dlho známe. Svoje nezanedbateľné miesto tu má aj železničná doprava.

Vedeli ste však, že koncom 19. storočia bola v Seredi konečná zastávka uhorskej konskej železnice? To a ešte ďalšie zaujímavosti sa dozviete v tomto článku.

V Uhorsku nemala byť vôbec

Počiatky konskej železnice sú datované na začiatok 19. storočia vo Veľkej Británii. V tej dobe bolo prioritou Viedne postaviť Severnú železnicu cisára Ferdinanda (KFNB). Spojenie metropoly malo viesť cez  Břeclav, Přerov, Ostravu a Bohumín do Krakova, trať nemala viesť cez Uhorsko.

O zmenu sa pokúsil barón Rotschild, ktorý v roku 1836 požiadal o povolenie postaviť odbočku z hlavnej trate KFNB do Bratislavy. Vtedy sa stretli sedemnásti grófi, statkári a obchodníci, aby založili spoločnosť, ktorá postaví železnicu z Bratislavy do Trnavy.

reklama
Zdroj: obnova.sk

Ukážka toho, ako vyzerala konská železnica v prevádzke. Zdroj: obnova.sk

Železnice Slovenskej republiky k tomu na svojom webe uvádzajú: „Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22. 1. 1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl.“

Prevádzka prvej konskej železnice na Slovensku začala v roku 1840. Išlo o 15-kilometrový úsek z Bratislavy do Svätého Jura. Skúšobná prevádzka bola spustená 24. septembra 1840 a pre verejnosť bola železnica sprístupnená 4. októbra 1840. Zakúpených bolo 12 osobných vozňov s kapacitou 42 cestujúcich.

Podľa zachovaných prameňov prepravila železnica v prvom mesiaci prevádzky 533, v druhom 7 185, v treťom 8 421 a vo štvrtom 5 727 cestujúcich (spolu 26 668).

Zdroj: cdn.webnoviny.sk

Konská železnica kedysi. Zdroj: cdn.webnoviny.sk

Konečná stanica Sereď

Prevádzka na trati Svätý Jur – Pezinok sa začala 30. júna 1841. Napriek tomu, že spoločnosť mala ťažkosti (prevádzka nesplnila očakávanie, upadol počet cestujúcich, nákladná preprava sa ukázala ako nepríťažlivá atď.), požiadala o súhlas s výstavbou trate Trnava – Sereď.

Tento krok konskej železnici pomohol. V roku 1844 sa totiž vo veci začal angažovať gróf Karol Esterházy. Vlastnil pozemky a hospodárstva v Seredi a okolí a železničné spojenie s Rakúskom bolo preňho veľmi lákavé. Stavba sa znovu rozbehla.

Prvý konský povoz dorazil po novom úseku do Šenkvíc 19. októbra 1845 a v decembri toho istého roka boli sprevádzkované aj úseky do Báhoňa a do Cífera. S veľkou slávou sa napokon celá pôvodne naprojektovaná trať konskej železnice otvárala 1. júna 1846 v Trnave.

V priebehu pol roka sa robotníkom podarilo položiť trať na ďalších pätnástich kilometroch a 11. decembra 1846 privítala prvý vlak aj Sereď, ktorá bola konečnou stanicou prvej konskej železnice v Uhorsku. Odtiaľto sa malo do Bratislavy prepravovať drevo a stavebniny splavené do Serede po Váhu.

Konský pohon

Cesta z Bratislavy do Trnavy trvala po „koňke“ približne tri hodiny, čo bolo v tom období veľmi rýchle. Osobné vlaky absolvovali trať v oboch smeroch dva razy denne. Nákladné vlaky jazdili podľa potreby a jeden povoz mohol mať maximálne šesť vagónov.

Pre osobnú prepravu, na ktorú sa využívali zvyčajne dva vozne, boli určené rýchlobežné kone. Tieto sa chovali na dolnouhorských pustách. Nákladné vlaky ťahali kone štajerského plemena.

​Po celej trase bolo v staniciach pripravených asi päťdesiat koní, ktoré mali presne stanovený režim. Denne mohli prebehnúť maximálne 40 kilometrov a po dvoch dňoch „služby“ mali deň voľna.

Prepriahalo sa v Rači, v Pezinku, v Šenkviciach a v Cíferi. Všade muselo byť vždy pripravených šesť koní v pohotovosti a tri v zálohe. V bratislavskej a v trnavskej stanici čakalo na zapriahnutie šesť až osem koní.

Kreslené vyobrazenie konskej železnice. Zdroj: history.hnonline.sk/zvab.com

Ukončenie prevádzky

V 50. rokoch 19. storočia sa začalo uvažovať o prestavbe konskej železnice na parostrojnú. Spoločnosť však na to nemala dostatok finančných prostriedkov a uhorská vláda odmietla poskytnúť štátnu garanciu na prestavbu. Rozhodlo sa teda o predaji železnice.

Jej prevádzka bola ukončená 10. októbra 1872, kedy po „koňke“ prešiel posledný vlak z Bratislavy do Trnavy. Jedinou výnimkou bola Sereď, kde takéto súpravy jazdili ešte štyri nasledujúce roky. Výstavba konskej železnice stála namiesto plánovaných 534 550 zlatých až 1,2 milióna a netrvala dva roky, ale sedem.

Nový majiteľ, spoločnosť Považská železnica, mal v pláne prebudovať železnicu na parostrojnú. Trať bola potiahnutá z Trnavy až do Žiliny, kde sa mala napojiť na košicko-bohumínsku železnicu. Prvý parný vlak bol vypravený z Bratislavy v máji 1873.

Nič po nej nezostalo

Éra konskej železnice, ktorá bola prvá nielen na území Slovenska, ale v celom Uhorsku, trvala krátko – iba tri desaťročia. Dnes sa z nej nezachovalo už takmer nič okrem niekoľkých dobových ilustrácií a jedinej budovy konskej železnice v Bratislave, ktorá už dávno neslúži svojmu účelu.

Tento jedinečný historický objekt v klasicistickom štýle sa nachádza na križovatke Krížnej a Legionárskej ulice. Autor návrhu bol František Otto Hieronimi. Budova bola postavená v rokoch 1839 až 1840 na ploche 1 002 metrov štvorcových.

Objekt bol dlho nevyužívaný a začal chátrať. V polovici osemdesiatych rokov sa uvažovalo aj nad jeho zbúraním. V 90. rokoch ju kúpila firma Hydrostav. Sídlil v nej detský folklórny súbor Prvosienka a klub akrobatického rock and rollu Hydrorock.

Keď sa spoločnosť Hydrostav dostala do konkurzu, stanicu v roku 2005 odkúpila firma Woodimex. Už vtedy sa o jej kúpu pokúšala bratislavská mestská časť Nové Mesto, ktorá má budovu konskej železnice aj vo svojom erbe. Podarilo sa jej to až v apríli roku 2009, kedy objekt odkúpila za 1,15 milióna eur.

Dnes sa v budove konskej železnice nachádza sobášna sieň a využíva sa na kultúrne či vzdelávacie účely. Jej priestory ponúkala mestská časť už viackrát na prenájom.

Budova konskej železnice v Bratislave v súčasnosti. Zdroj: zeleznicne.info 

Páči sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: teraz.sk, sk.wikipedia.org, history.hnonline.sk, zsr.sk, bratislavaden.sk, bratislavaregion.travel, zeleznicne.info
Zdieľať na Facebooku