33 rokov dozadu boli aj Seredčania vystavení riziku. Režim ich nechal oslavovať v žiare rádioaktivity

V predchádzajúcich článkoch sme sa bližšie pozreli na tradície a zvyky spojené s prvomájovými oslavami a priniesli sme vám aj ďalšiu sériu nádherných fotografií z osláv Sviatku práce v našom meste. Väčšina obyvateľov na toto obdobie spomína s príjemnou nostalgiou a to i napriek tomu, že oslava 1. mája, ako aj účasť v prvomájových sprievodoch bola pre všetkých povinná. Ľudia si časom na tento spôsob osláv zvykli a nevideli na tom nič zlé.

Budovať a brániť socialistickú vlasť vždy pripravený!

Takéto a mnoho iných podobných hesiel bolo možné vo veľkej miere vídať na transparentoch v prvomájových sprievodoch. Väčšina ľudí ich však brala len ako otrepané frázy a s odstupom času na ne hľadia už len s úsmevom na tvári. Žiaľ, zo strany komunistického režimu nešlo iba o prázdne slová a viac ako na svojich obyvateľoch im záležalo na neustálej propagácii a posilňovaní svojej moci. A to i v najmenej vhodnej chvíli…

Píše sa 30. apríl 1986 a nad obyvateľmi Československa sa začínajú sťahovať mračná. Nejde však o obyčajné dažďové mraky. Nad naše územie prichádza najsilnejšia vlna rádioaktívnych častíc z havárie v Černobyle, ktorá sa stala 26. apríla 1986 krátko po polnoci. Napriek mediálnemu embargu sa väčšina obyvateľov o havárii dozvedela. Avšak komunistická propaganda túto nehodu zľahčovala a ľudia nemali tušenie, čo sa deje nad ich hlavami. Aj mnoho funkcionárov KSČ bolo zo strany Moskvy upokojovaných, že situácia nie je až taká vážna a riziká pre obyvateľov ČSSR sú minimálne. V novinách Pravda bola 30. apríla 1986 zverejnená len strohá informácia o nehode v Černobyle, ako si máte možnosť prečítať na dochovanom novinovom výstrižku.

Stručná správa Rady ministrov ZSSR v novinách Pravda. Zdroj: Súkromná zbierka, regionálny historik Patrik Eckert

reklama

Záber na poškodený reaktor v Černobyle. Zdroj: Wikipedia

Rádioaktívny mrak nad celým Československom. Oslavovať sa však muselo

Prípravy na prvomájové oslavy boli v plnom prúde, stavali sa máje, a preto už v tento deň bolo v uliciach veľké množstvo ľudí. Na väčšine nášho územia panovalo sychravé počasie, čo ešte viac umocňovalo šírenie rádioaktívneho spadu.

Logickým krokom na ochranu obyvateľov pred negatívnymi vplyvmi rádioaktivity, by bolo úplné zrušenie alebo presunutie májových osláv na iný dátum.  Zároveň sa malo vydať rozhodnutie, aby sa ľudia nezdržiavali počas tohto dňa vonku. Nestalo sa tak. Dokonca na niektorých meteorologických staniciach, ktoré boli vybavené prístrojmi na meranie rádioaktívnych látok, bol vydaný pokyn, aby sa informácie o nameraných hodnotách nezverejňovali a neboli poskytnuté k príprave spravodajstva.

Mapka rádioaktívneho mraku z Černobyľu, situácia nad Československom 30. apríla 1986 o 8:00 hod. Zdroj: Francúzsky Inštitút rádiovej ochrany a nukleárnej bezpečnosti (IRSN)

Situácia sa zhoršuje a SHMÚ zasahuje. Nadmerné zamorenie bolo aj v okrese Galanta

Slovenský hydrometeorologický ústav disponoval už od roku 1962 oddelením pre kontrolu rádioaktivity v ovzduší, a preto situáciu na našom území dôkladne mapoval aj v čase černobyľskej havárie. Na základe svojich meraní na celom území SR vyhodnotil v desiatich okresoch situáciu ako vysoko rizikovú a upozornil na to nadriadené orgány. Nadmerné zamorenie bolo namerané v nasledujúcich okresoch: Dunajská Streda, Komárno, Žiar nad Hronom, Galanta, Nitra, Levice, Stará Ľubovňa, Nové Zámky, Lučenec, Dolný Kubín.

Na základe radiačných meraní na celom území ČSSR bolo dňa 30. apríla 1986 vyhlásených sedem opatrení. Tie sa však týkali predovšetkým iba obmedzení na konzumáciu potravín a zásob pitnej vody. Napr. čerstvo nadojené mlieko v tom čase obsahovalo rádiojód 131, preto bolo vylúčené z priamej konzumácie. Väčšina sa uskladnila a po následnom poklese rádiojódu 131 z mlieka vyrobili syr.

Účasť v prvomájovom sprievode bola povinná pre všetky školopovinné deti a neúčasť bola možná iba v prípade závažného dôvodu. Takže aj napriek hroziacemu nebezpečenstvu sa nasledujúci deň konali bez akýchkoľvek obmedzení oslavy 1. mája 1986 na našom území. Účastníci sprievodov boli najmä počas dopoludnia vystavení vysokým hodnotám radiácie. I keď sa v našom meste nevyskytovala merná stanica SHMÚ pre rádioaktívne častice, miestna vojenská posádka disponovala zariadeniami, ktorými bolo možné úroveň radiácie v ovzduší i na predmetoch merať. Medzi súčasť výbavy ČSĽA patril napr. dozimeter Sosna alebo intenzimeter CZK – DC-3A-72.

Mapka rádioaktívneho mraku z Černobyľu, situácia nad Československom 1. mája 1986 o 8:00 hod. Zdroj: Francúzsky Inštitút rádiovej ochrany a nukleárnej bezpečnosti (IRSN)

Dozimeter Sosna a intenzimeter CZK – DC-3A-72. Zdroj: valka.cz

Dôsledky sa nedajú vyvodiť. Nie sú čísla

Podľa veľmi opatrných odhadov mala radiácia z Černobyľu spôsobiť na našom území dovedna 450 až 1 200 predčasných úmrtí väčšinou v dôsledku rakoviny vyvolanej ožiarením. Presná štúdia, koľko ľudí v bývalom ČSSR na následky černobyľskej katastrofy zomrelo alebo ochorelo, však neexistuje. Chemik a odborník na rádioaktivitu Petr Škrabálek sa domnieva, že na následky ožiarenia zomreli a ešte zomrú tisíce ľudí na svete, pretože doba oneskorenia účinku radiácie má takmer normálne štatistické rozdelenie s maximom okolo 30 rokov. Odborníci však nevedia rozlíšiť či konkrétne nádorové ochorenie iniciovalo ožiarenie z Černobyľu,  prírodná rádioaktivita alebo vzniklo vplyvom iného rizikového faktoru, napríklad fajčením cigariet.

Máme iba nepotvrdené dohady o tom, aký dopad mala v skutočnosti rádioaktivita na Slovákov. Napriek tomu si veľa odborníkov a lekárov myslí, že zvýšený počet onkologických pacientov v rokoch nasledujúcich po havárii nie je náhoda. Presné čísla sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. Bolo však potrebné ľudí vystaviť takémuto riziku?

Obdobné davy ľudí sa nevedomky v roku 1986 nachádzali priamo pod rádioaktívnym oblakom. Zdroj: Archív Mesta Sereď

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.