25.04.2024, meniny má
4. februára 2020

Pozrite si unikátne video z výstavby seredského mosta v roku 1958 a prečítajte si zaujímavosti z histórie seredských mostov

Pozrite si unikátne video z výstavby seredského mosta v roku 1958 a prečítajte si zaujímavosti z histórie seredských mostov
Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď : dejiny mesta/ephoto.sk
reklama

Prinášame vám naozaj zaujímavé video z výstavby prvého panelového mosta v Československu, ktorý vznikol práve v Seredi. Ešte skôr než si pozrieme samotné video, môžete si prečítať zaujímavosti z histórie seredských mostov, ktoré ste možno nevedeli. Dozviete sa napríklad, že až do 20. storočia boli mosty iba drevené, ako vyzerali a kedy ich nahradili oceľové mosty.

Do roku 1912 boli mosty cez Váh drevené

Pôvodné drevené mosty, ktoré spájali Sereď a Šintavu, boli stavané vyššie, severne od mosta, ktorý poznáme dnes. Popis takéhoto dreveného mosta sa nám zachoval z roku 1809. Podľa neho vieme, že vtedajší drevený most tvorilo trinásť polí a krajné boli pevne zarazené do brehov. Vzdialenosť polí bola rôzna, pri ľavom brehu bola väčšia kvôli prechodu pltí. Každé pole tvorilo 12 pilót spevnených krížovými väzbami. Dĺžka mosta bola 80 siah a šírka 3 siahy. Most bol postavený z dubového mäkkého dreva.

Most bol pravidelne každú zimu poškodený ľadochodom alebo z veľkej časti zničený. Ľadová bariéra dávala vode nový smer – v zime pretekala cez lúky a v lete popri zámockej záhrade cez dva menšie mosty, ktoré stáli medzi dnešným parkom a kempingom. Tieto mosty voda zakaždým zničila, kým sa postupne vrátila späť do svojho koryta. Váh tak býval 7 – 10 týždňov neprechodný. Keď už po Váhu neplávali ľady, používala sa na prechod plť.

Majitelia šintavského panstva mali z mýta na moste ročný príjem 3 200 zlatých, no výdavky na opravu mosta tento príjem prevyšovali. V roku 1905 bol preto most cez Váh odovzdaný Uhorskému štátu. Vtedajší majiteľ seredského panstva, knieža D’Alsace dostal od štátu náhradu 100 000 korún. Odvtedy sa na moste prestalo vyberať mýto.

reklama

Starý drevený most cez Váh v Seredi na pohľadnici z roku 1908. Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď : dejiny mesta

Prvý oceľový most

Prvý štvorpoľový oceľový most, ktorý spájal Sereď a Šintavu, bol postavený v roku 1912 z priehradových prostých nosníkov s parabolickým horným pásom. Aj tento bol ešte situovaný severnejšie než dnešný most. Na seredskej strane sa naň vystupovalo približne na mieste dnešného bistra Raketa. Prvý oceľový most bol zničený v roku 1945 ustupujúcimi nemeckými vojskami. Následne bol Červenou armádou a miestnymi obyvateľmi postavený provizórny drevený most, pri stavbe ktorého zahynulo asi 10 vojakov a 3 Seredčania. Tento provizórny most, ktorý okrem dreva využíval zvyšky oceľového mosta, bol úzky a pomerne labilný.

Pohľad zo šintavskej strany na nový oceľový most v roku 1921. Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď : dejiny mesta.

Provizórny drevený most. Zdroj: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď : dejiny mesta.

Ďalší most vznikol až v roku 1959

Nový šesťpoľový železobetónový most bol otvorený v roku 1959 a má prefabrikovanú nosnú konštrukciu z predpätého betónu, ktorú v každom poli tvorí sedem oblúkových pásov osadených na konzolách monolitických pilierov. Aj pri stavbe tohto mosta, konkrétne pri napínaní oceľového kábla došlo ku smrteľnému úrazu. Počas prevádzky mosta došlo k niekoľkým poruchám. Na prelome rokov 1981 – 1982 sa zistil pokles prvého piliera, v dôsledku ktorého bola obmedzená rýchlosť na 40 km/h a maximálna nosnosť vozidiel na 40 ton. Tieto komplikácie urýchlili výstavbu obchvatu Serede a nového mosta v roku 1985. V roku 1992 sa uskutočnila rekonštrukcia, po ktorej sa most prevádzkuje a používa dodnes. Pre chodcov a bicyklistov bola vtedy na prechod zo Šintavy do Serede vytvorená železno-drevená lávka.

Pozrite si unikátne video, ktoré zachytáva časť výstavby nového železobetónového mosta v roku 1958. A ak máte k dispozícii fotografie z rekonštrukcie mosta v roku 1992 a dočasnej lávky cez most, budeme radi, ak nám ich pošlete do komentára.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.

Zdroje: VRABCOVÁ, E. a R. PETROVIČ. Sereď : dejiny mesta. Sereď: Mesto Sereď, 2002. ISBN 80-968022-3-2.
Zdieľať na Facebooku